Kazuo Ishiguro - Neopúšťaj ma

Spojí ich opäť minulosť?

Kathy, Ruth a Tommy kedysi spolu študovali na exkluzívnej internátnej škole Hailsham v odľahlom kúte anglického vidieka. Bol to svet zvláštnych spolkov a záhadných pravidiel, kde učitelia stále pripomínali žiakom, akí sú výnimoční, a viedli ich najmä k umeleckej tvorivosti a fyzickej zdatnosti. Z Kathy je dnes mladá tridsaťjedenročná žena. Do života jej znovu vstúpili Ruth a Tommy. Prvý raz sa zamýšľa nad ich spoločnou minulosťou, začína chápať, v čom vlastne spočíva ich výnimočnosť a ako ich tento dar ovplyvní.

Román Neopúšťaj ma je napínavým čítaním o nevinnosti, láske, poznaní a strate. 

Kazuo Ishiguro bolo pre mňa neznáme meno, až kým som sa nedozvedela, že je nositeľom Nobelovej ceny. Keďže sa nejedná o cenu, ktorá by sa udeľovala len tak, bola som zvedavá, čím si ju Kazuo zaslúžil. Neopúšťaj ma v zahraničí zožala veľký úspech, našla som množstvo pozitívnych recenzií, ktoré túto knihu vychvaľujú a považujú za skvelú. Keďže to bola moja prvotina od tohto autora, nevedela som do čoho idem, ale moja očakávania boli, pravdaže, vysoké.

"Rada by som povedala, že nie. Ale ak mám byť úprimná, trochu som fajčila. Asi dva roky, keď som bola mladšia."

Tom, Kathy a Ruth sa poznajú odmalička. Nezažili klasické detstvo pri svojich rodičoch s hrami v parku alebo sánkovačkami v zime. Namiesto toho navštevovali prestížnu súkromnú školu, ktorá ich mala pripraviť na život. Nebola to však len taká obyčajná škola, ale škola, ktorá zdôrazňovala, akí sú výnimoční a že v živote majú určité poslanie. My sa s nimi stretávame o niekoľko rokov neskôr po tom, čo túto školu opustili. Aj napriek tomu, že by sme mali mať v podstate tri rovnocenné postavy, príbeh sa sústreďuje najmä na Kathy, ktorá je aj rozprávačom príbehu. Jej rozprávanie je sústredené najmä na študentské časy. Zo začiatku som si myslela, že je to preto, aby nám autor priblížil, ako sa ich životná cesta začala, prečo sú takými ľuďmi, ako sú. Postupne, keď pasáže a kapitoly z minulosti neustávali, som začala chápať, že na tieto časy nespomíname len tak z nostalgie, ale že v tom bude čosi viac, čo sa nám snaží autor ukázať. Urobil to však geniálny spôsobom. Všetko odkrýva pomaly, v náznakoch, aby začal čitateľ niečo tušiť, ale zároveň neodhalil mnoho. Driemala vo mne nervozita z toho, čo nás čaká a chcela som to čo najskôr zistiť. Strany som pretáčala ako najatá a nevedela som sa od knihy odtrhnúť. V podstate to nebola žiadna napínavá kniha, no ja som mala pri čítaní pocit, ako keby som išla odhaliť nejaký závažný zločin a jeho páchateľa. Musím uznať, že Kazuo píše naozaj skvelo. Jeho technika na čitateľa perfektne funguje a či chcete alebo nie, pohltí vás do príbehu a už nepustí. Je len veľmi málo autorov, ktorí aj zo zdanlivo jednoduché príbehu dokážu vytvoriť takéto silné dielo. 

"Ale dúfala som, že keď sme si tých pár sekúnd hľadeli do očí, prečíta môj výraz takisto, ako som ja prečítala jej."

Tak isto som mala pocit, ako keby som sa pri čítaní ocitla v minulosti a čítala dielo Kafku alebo Remarqua. Práve v ich príbehoch bolo cítiť veľkoleposť, ktorá bola prítomná aj v tomto diele. Aj keď ide o epické rozprávanie, nájdeme v ňom množstvo psychologických prvkov. Často sa tu nachádzajú pasáže, pri ktorých rozmýšľate nad životnými hodnotami a celkovo nad zmyslom života. Okrem toho mnou po celý čas lomcovali rôzne emócie a cítila som ako sa horskej dráhe. Chvíľami som sa smiala, inokedy som mala chuť plakať, potom zrazu ďakovať za všetko, čo v živote mám, objať niekoho, či hnevať sa na celý svet. Nevedela som sa rozhodnúť, ktorá emócia bola u mňa dominantná, pretože každá trvala len chvíľu, no za to sa striedali tak rýchlo a často, že som sa cítila na záver ako odšťavený citrón. Na jednej strane, keď prišiel koniec knihy, som cítila úľava, že sa všetko objasnilo, no na druhej som nechcela, aby sa rozprávanie skončilo. Opäť som chcela cestovať v čase do internátnej školy a dozvedieť sa ešte viac. Pochopiť túto knihu nie je až také jednoduché, musíte sa naladiť na autorovu nôtu a pochopiť jeho štýl písania. Je to podľa mňa autor, ktorý sa sústreďuje na detaily, na úlomky, prostredníctvom ktorých potom vyskladá perfektný príbeh. 

Moje očakávania boli poriadne vysoké, nevedela som, čo môžem očakávať, no môžem pravdivo povedať, že som dostala kvalitné dielko, ktoré si ma získalo hneď od začiatku. Zasiahla ma tak, ako už dávno nejaká kniha a ešte aj teraz, s odstupom času po prečítaní, ma chytajú isté zimomriavky, keď si na príbeh a postavy spomeniem. Dokonca som zistila, že táto kniha bola aj sfilmovaná a ja sa už teraz teším na to, aké bude filmové spracovanie.

Pokiaľ máte chuť na nejaké kvalitné a zaujímavé čítanie, ktoré vás vytrhne z letargie, určite dajte šancu tejto knižke. Je to emočná jazda, ktorá nenechá chladnú ani jednu dušu.