sobota 29. septembra 2018

Rosie Walshová - Keby zavolal

Sedem nádherných dní.
Potom sa odrazu odmlčal.
Čo bráni ich láske?

Predstavte si, že spoznáte skvelého muža, strávite spolu sedem nádherných dní a zamilujete sa. Uveríte, že je to obojstranné. Akoby ste celý život čakali jeden na druhého.
Pred odletom na plánovanú dovolenku vám sľúbi, že z letiska zavolá. Ani najmenej o tom nepochybujete.
Ibaže už sa neozve.
Priatelia vám radia, aby ste naňho zabudli, že nie je hoden vašej lásky, no vy cítite, že sa mýlia. Ste presvedčená, že sa mu niečo stalo a že na svoje mlčanie musí mať dôvod.
Uplynú minúty, dni, týždne a obavy oňho vás zrazia na kolená.
Čo urobíte, keď sa presvedčíte, že intuícia vás neklamala a na svoje mlčanie má naozaj vážny dôvod? Je za ním to, s čím ste sa jeden druhému nestihli zdôveriť... Pravda.


Keby zavolal na prvý pohľad vyzerá ako nenápadná romantická kniha. Keď som si však prečítala anotáciu, veľmi rýchlo som pochopila, že tento príbeh v sebe skrýva oveľa viac ako sa na prvý pohľad môže zdať. Keď som sa do čítania púšťala, vôbec som netušila, čo môžem očakávať a čo dostanem, preto som sa nesnažila mať vysoké očakávania. Na internete som našla množstvo pozitívnych recenzií, ktoré túto knižku vychvaľovali, a preto som sama bola zvedavá, či aj moja recenzia bude taká pozitívna.

"Eddie zvážnel a otočil ku mne hlavu. Stretli sa nám pohľady. V jeho očiach som videla otázku. Prvá som uhla pohľadom."

Sarah strávi s Eddiem len sedem dní, no má pocit, že našla muža svojich snov a bezhlavo sa doňho zamiluje. Má pocit, že aj on k nej cíti to isté. Má odísť na dovolenku, no Sarah sľúbi, že jej zavolá. Neurobí tak a každý si myslí, že sa na Sarah proste vykašľal. Ona tomu však neverí a je presvedčená, že pravda je úplne iná. Pred nami sa tak otvára zaujímavá línia, ktorú môžme sledovať cez pohľad Sarah, Eddieho aj listov, ktoré píše Sarah Edddiemu. Oceňujem, že autorka zvolila viacero pohľadov, ľahšie som sa tak zorientovala v príbehu. Musím sa priznať, že zo začiatku som mala trošku problém stotožniť sa s dejom a najmä postavami. Autorka ich začlenila do príbehu naozaj veľké množstvo. Vzťahy medzi nimi boli poriadne komplikované, a preto mi dlhšiu chvíľu trvalo zorientovať sa, ktoré postavy spolu súvisia, ako vlastne ovplyvňujú celkový dej a aký je účel ich pôsobenia. Málokedy sa môžme stretnúť s knihou, v ktorej by bola pripísaná taká dôležitosť aj vedľajším postavám. V tomto prípade nielenže mali vplyv na Eddieho a Sarah, ale mali dokonca aj svoje vlastné príbehy, osudy a trápenia. Mnohé z nich som si naozaj obľúbila a viem si predstaviť, že by sa autorka v ďalších dieloch povenovala im.

"Buď štastná, Sarah, a opatruj sa."

Za najväčšie pozitívum považujem jednoznačne nepredvídateľnosť. Zo začiatku som mala pocit, že sa príbeh trošku ťahá, no neskôr sa poriadne rozbehol, nabral na obrátkach a ja som sa nestíhala diviť, čo si pre nás autorka pripravila. Okrem toho boli veľmi silnou zložkou aj emócie. Chvíľu som bola nahnevaná, potom zrazu som sa smiala, o chvíľu sa mi už do očí tlačili slzy. Po celý čas nad nami visí jedno tajomstvo, kvôli ktorému sa vlastne väčšina vecí diala. Tešila som sa ako malé dieťa, kedy sa konečne dozvieme, čo sa vlastne stalo a musím uznať, že vyvrcholenie celého príbehu bolo perfektné. Rosie sa nebála siahnuť aj po ťažších témach, opísať vzťahy v rodinách, ktoré sú skúšané osudom a v ktorých sa nekončí vždy všetko happy endom. Tak isto som autorke uverila každé jedno slovo, keďže príbeh bol naozaj realistický. Možno sa vám budu niektoré scény zdať trošku pritiahnuté za vlasy, mne to však vôbec nevadilo. Aj napriek tomu, že mám rada realistické príbehy, predsa len je to kniha, a preto istá miera zveličovania je povolená. Navyše oceňujem, že nešlo len o prvoplánové čítanie. Aj napriek tomu, že by sa táto kniha dala označiť ako oddychová, určite v sebe skrýva aj istú dávku napätia. 

Zo začiatku som mala pár výhrad k príbehu, no neskôr ma veľmi milo prekvapil a ja som si ho užila. Keby zavolal by som odporučila skôr starším a vyspelejším čitateľom, ktorý naplno ocenia kvalitu tohto príbehu. Pevne verím, že autorka ešte neskončila a dá priestor aj iným postavám, pretože by si to rozhodne zaslúžili.

https://www.bux.sk/knihy/388906-keby-zavolal.html

streda 29. augusta 2018

Winter Renshawová - Absint

Študentka a mladý riaditeľ školy?

Na displeji sa zobrazovalo meno „Absint“. Ja som ju však poznal ako podmanivý hlas v telefóne, s ktorým som neskoro do noci viedol debaty o Proustovi a Hemingwayovi, kde-tu pretkané necudnými… rozhovormi. Nikdy sme sa nestretli. Až raz vpochodovala ku mne do kancelárie s jablkovou lízankou v čerešňovočervených ústach a dobre známym hlasom sa spýtala: „Chceli ste so mnou hovoriť, pán riaditeľ?“
Ten hlas som poznal. Spoznal by som ho kdekoľvek.
Zdvihol som zrak. Vo dverách do mojej kancelárie stálo dievča v obtiahnutých legínsach a tielku s hlbokým výstrihom, v plných perách omáľalo lízanku a sledovalo ma povedomými jadeitovými očami.
Bola to ona.

Pokiaľ sledujete môj blog už dlhšie, určite viete, že mám tento žáner kníh veľmi rada. Keď som sa dozvedela, že vydavateľstvo Ikar vydá knihu Absint, hneď som sa potešila. Na internete som na ňu našla množstvo pozitívnych ohlasov, ľudia vychvaľovali nielen knihu, ale aj autorku a ja som sa nemohla dočkať, kedy sa mi kniha dostane do rúk. Ako prvé vás rozhodne upúta názov. Ja som celý čas rozmýšľala nad tým, či sa preň autorka rozhodla len tak alebo má pre ňu nejakú spojitosť s alkoholom. Čierna obálka ešte viac zvýraznila, že nepôjde o román venovaný mladším ročníkom, ale naopak, že si na svoje prídu skôr starší čitatelia. Keďže podobných kníh je momentálne na pultoch kníhkupectiev mnoho, bola som zvedavá, či Absint prinesie niečo nové.

"Dokázala som ho počúvať večne, jeho hlas znel svetácky, skúsene, sebaisto. Hlboký, ale nie príliš, uvoľnený a melodický."

Už od začiatku si autorka nenecháva nejaký dlhý nábeh, ale rovno vás vrhá do príbehu a až postupne oboznamuje čitateľa s tým, kto vlastne sú hlavné postavy, ako sa spoznali a čo ich spája. Oceňujem, že sme mali možnosť stretnúť sa s vyspelými, sympatickými charaktermi. Aj napriek tomu, že je Halston (Absint) ešte študentka, má naozaj dobré názory, s ktorými som sa vedela stotožniť. Život nemala ľahký, všetci ju podceňovali a nedôverovali jej kvôli jej minulosti a tomu, čo si musela prežiť so svojimi rodičmi. Nemám rada, keď sa spisovatelia spoliehajú na bolestnú minulosť a snažia sa spraviť z hrdinky chúďatko, ktoré máme ľutovať. Príde mi to ako poriadne klišé. V tomto prípade bola síce načrtnutá temná a smutná minulosť, no Halston nechcela, aby ju všetci ľutovali a stavala sa k tomu dospelo. O to viac si získala moje sympatie. Škaredý slovník a drzé správanie boli ďalším plusom, ktorý len znásobil jej charizmu. Tak isto oceňujem, že sme nemali (konečne) zlého chlapca, ale zlé dievča. Kerouac (Ford) bol riaditeľ školy, ktorý dlho pracoval na tom, aby si vybudoval svoje postavenie. Slušný, vzdelaný chlap, ktorý by nečakal, že ho poblázni jedna školáčka. Naozaj ma bavilo sledovať, ako sa vyvíja medzi nimi vzťah. Okrem toho ma prekvapilo, akú dôležitú úlohu zohrala klasická literatúra. Nielenže v nej mali obidvaja skvelý prehľad, často ju Winter zapojila do nejakej scény, odkazovala na ňu a podobne. Bolo to príjemné osvieženie celého príbehu. 

"Niektorí ľudia sa bohatí už narodia, so striebornou lyžičkou, ako sa hovorí, ja som sa však narodila s hrdzavým lúpacím nožom."

Myslela som si, že pôjde len o nejakú klasickú erotickú knihy, ktorá sa veľmi rýchlo a naivne skonči happy endom ako mnohé iné. Úplne som sa však mýlila. Halston aj Ford musia prejsť naozaj ťažkú cestu, keď im okolnosti, ľudia ani osud neprajú, aby mohli mať spoločný šťastný život. Museli riešiť reálne veci, nečakali, že všetky rozdiely prekonajú len tak vďaka nehynúcej láske a netvárili sa, ako by svet okolo nich neexistoval. Práve to, že neišlo o ďalší naivný príbeh, kde sa zrazu všetky vyrieši ako mávnutím prútika, bolo pre mňa najväčší pozitívom. Čím som staršia, tým mám radšej príbeh, ktoré majú hlavu aj pätu, ktoré sú ako keby vytrhnuté z reality. Verím v šťastné konce, ale neverím v to, že je cesta k nim jednoduchá. 

Autorkin štýl písania bol naozaj svieži, jednoduchý, nebála sa použiť aj tvrdší slovník, ktorý príbehu skvelo pasoval. Milo ma prekvapilo, že išlo síce o erotickú knihu, no napriek tomu tam práve spomínanej erotiky nebolo až tak veľa, ako by si čitateľ myslel. Dej si zachoval svoju úroveň a nebol iba o tom, ako sa postavy na seba vrhnú na každej druhej strane. Po prečítaní mnohých pozitívnych ohlasov na internete som mala vysoké očakávania a som veľmi rada, že sa mi splnili.

Nie je ľahké nájsť v tomto žánri dobrú knihu. Absint mi však naplno dokázal, že je proste napísaný perfektne a že sa ho proste oplatí prečítať. Udeľujem, pravdaže, plný počet lajkov a všetkým vám túto knižočku odporúčam.

utorok 28. augusta 2018

Kráľovstvo podvodníkov - Leigh Bardugo

Ich jediná nádej na budúcnosť je postaviť sa minulosti.

Kaz Brekker síce zvládol zdanlivo nesplniteľnú misiu, no doplatil na svoju achilovku a nenahraditeľný člen Zberby padol do pazúrov jeho protivníka. Podarí sa prefíkanému vodcovi bandy zosnovať ďalší diabolský plán? A najmä, dokáže táto nevyspytateľná partia vyvrheľov prekonať samých seba, aby odvrátili katastrofu, čo hrozí svetu, ktorý ich odvrhol? Pokračovanie dobrodružstiev Vranej šestky prináša poriadnu dávku akcie a napätia v príbehu plnom nepredvídateľných zvratov, zamotaných vzťahov a výnimočných osobností týchto sympatických antihrdinov. 

Nie je to tak dávno, čo sa na našich knižných pultoch objavila kniha Vrania šestka - podľa mňa jedna z najlepších kníh tohto roku. Aj napriek tomu, že príbeh skončil celkom ucelene, autorka sa rozhodla, že nám predsa len daruje ešte jeden príbeh a spraví z tejto série dilógiu. Po skvelej jednotke boli moje očakávania vysoké a musím s radosťou povedať, že boli naplnené.

"Mrzelo ho, že necestujú cez deň. Rád by videl veterné mlyny, ako držia stráž nad svojimi poľami, kde sa na pasienkoch pasú ovce."

Autorka predpokladá, že si prvý diel perfektne pamätáte, a tak nestráca čas s tým, že by vám niektoré veci vysvetlila alebo objasnila. Vrháme sa bezhlavo rovno do príbehu, ktorý je ešte napínavejší, premyslenejší a vycibrenejší ako v prvej časti. Bála som sa, či bude mať autorka čo ponúknuť a či príbeh nebude príliš silený. Zostala som však už sprvu veľmi milo prekvapená, pretože autorka vôbec nezaháľala a vytvorila naozaj zaujímavú dejovú zápletku. Tak isto oceňujeme, že sa nezmenil ani jej perfektný štýl písania. Žiadna zbytočná vata, umelé naťahovanie príbehu, aby mala kniha čo najviac strán. Leigh využila priestor na písanie perfektne, nebála sa s dejom a postavami experimentovať, a to sa jej určite vyplatilo. Veľkou výhodou pri jej knihách je, že nie sú stereotypné. Čoraz viac a viac sa stretávam s tým, že sú jednotlivé knihy na jedno kopyto - rovnaké typy postáv, rovnaké zápletky, dokonca aj rovnaké ošúchané frázy. V tomto prípade sa však Leigh vyhla typickej šablóne a príbeh poňala po svojom. Taktiež som mala z príbehu pocit, že je o krok predo mnou. Keď som niečo odhalila, myslela si, že už viem, čo postavy spravia na ďalej strane, prípadne akým smerom sa bude dej vyvíjať, Leigh ma presvedčila o tom, že má vytvorený ešte záložný plán a že si priveľmi namýšľam, keď si myslím, že by som azda jej fantáziu mohla predčiť.

"O trik ako tento sa ešte nikto nepokúsil, a už vôbec nie niekto takýto mladý!Hľa, pozrite na hrôzostrašné lano visuté nad vami."

Postavy sú opäť raz perfektné. Nechýba im charizma, vyspelé zmýšľanie a vtipné satirické poznámky okoreňujú celý dej. Každá kapitola je rozprávaná z iného pohľadu, čím vďaka väčšiemu počtu hlavných postáv, príbeh naberie obrovskú epickú šírku. Okrem toho som mala pocit, že nám ich autorka dovolila aj bližšie spoznať a viac sa dozvedáme, prečo vlastne sú takí, akí sú, odkrývajú sa tajomstvá z minulosti a prehlbujú sa sympatie. Fandila som hádam každej jednej postave a nevedela som si vybrať, ktorú mám radšej. Už dávno som sa nestretla s tým, že by jednotlivé postavy boli také prepracované, dokonalé, no zároveň reálne. Keď som dočítala knihu, musela som si dať pár dní na premyslenie toho, ako napíšem recenziu. Keby som ju totiž mala písať hneď, pravdepodobne by som stále len jasala, ochkala nad tým, aké to bolo úžasné a nedala dokopy ani jedno zmysluplnú vetu. Jediné, čo ma mrzí, je to, že nás už nečaká žiadne ďalšie pokračovanie. Príbeh síce skončil perfektne a viac než podľa mojich predstáv, no zároveň som v ňom videla aj istý potenciál, ktorý by sa dal rozvinúť ďalej. Pevne verím, že sa dočkáme ešte nejakej knihy z tohto prostredia, pretože by bola škoda, keby tento príbeh raz zapadol prachom. Môžem povedať, že som jednoducho nadšená. Všetko cez postavy, prostredie, dej a zápletku bolo vymyslené perfektne a Kráľovstvo podvodníkov ani trošku nezaostalo za Vraňou šestkou.

Pokiaľ ste túto sériu ešte nečítali, určite to v najbližšej dobe zmeňte a dajte jej šancu. Ja nemôžem dať nič iné než plný počet lajkov a opäť povedať, že ide o jednu z najlepších sérií, aké sa mi dostali tento rok do rúk.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť TU.

streda 25. júla 2018

Dievča, ktoré čítalo v metre - Christine Féret-Fleury

Jediný krok mimo – a celý život sa môže zmeniť.

Juliette sa každý deň vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr a ísť do práce pešo po neznámej ulici...
Dievča, ktoré čítalo v metre ma zaujalo na prvý pohľad. Nenápadná anotácia v sebe skrývala istý potenciál, ktorý som chcela objaviť. O autorke ani knihe som pred tým nič nepočula, nehľadala som ani ne internete žiadne ohlasy a recenzie, a tak som do tohto dielka vstupovala s čistým štítom. Hneď na úvod by som ešte chcela pochváliť výber obálky, ktorá je nesilená a jemná a perfektne sa podľa mňa k príbehu hodila. Bola som zvedavá, čo takáto obálka skrýva.

"Čakala ju úloha, ktorú musí splniť. Vstala, obišla kanceláriu a otvorila skriňu. Taška tam ešte vždy ležala. Prečo si na krátku chvíľu želala, aby zmizla?"

Juliettine dni vyzerajú v podstate všetky rovnako. Jej jediným rozptýlením v stereotypnom spôsobe života je sledovanie ľudí v metre, ktorí čítajú. Každé ráno cestuje metrom, každé ráno vystúpi na tej istej zastávke a ide do práce, ktorá ju nenapĺňa. Jedného dňa však vystúpi o dve ulice skôr a ocitá sa v neznámej uličke, kde ju upúta antikvariát. Nie je to však klasický antikvariát, kde si knihu kúpite, v tomto prípade sa ako keby tie knihy rozdávali. Juliette to úplne nadchne a rozhodne sa dať výpoveď v práci a naplno sa venovať práci v antikvariáte. Opäť totiž objavila starú lásku ku knihám a práve toto rozhodnutie prinesie sled mnohých ďalších udalostí. Nie však tak veľkých, ako by ste si možno mysleli. Čakala som nejakú poriadnu zápletku, že sa stane niečo naozaj zaujímavé, čo ma nadchne a ja sa nebudem môcť od toho odtrhnúť. Dostala som však len slabšie vytvorenú dejovú líniu, ktorá bola vytvorená pozliepaním rôznych obrazov. Knihy, antikvariát, história, Paríž - to sú všetko veľmi silné elementy, z ktorých sa dá vytvoriť fantastická dejová línia, ktorá vás bude držať od začiatku až po koniec. V tomto prípade som mala však pocit, že Christine až tak nepremyslela celkový príbeh, a preto sa v ňom strácala. Chýbala mi poriadna ucelená zápletka. Často sa odohrali len tak z ničoho nič rôzne skoky, niektoré udalosti na seba absolútne nenadväzovali a často sa mi stalo, že som sa sama seba pýtala, ako sa zrazu toto mohlo stať.

"Zmeniť miesto. Musím sa pousilovať zmeniť miesto. A nielen v metre."

Celkovo teda dej hodnotím ako o niečo slabší. Autorka naozaj siahla po prvkoch, ktoré majú čitatelia radi a vedia ich oceniť, nedokázala ich však dobre spojiť a vytvoriť tak dielo, ktoré by sa ľahko čítalo. Palec hore však dávam za postavy. Juliette bola snílek, rada nechala svoju fantáziu ujsť do rôznych zákutí, bola optimistická a s mnohými jej názormi som sa vedela stotožniť. Ostatné postavy mi sadli a so žiadnou z nich som nemala problém. Tak isto Paríž - nádherné mesto, ktorým nič nepokazíte. Už som viackrát spomínala, že z tohto mesta doslova srší láska, história a isté čaro, vďaka ktorému príbeh nadobudne úplne novú perspektívu. Oceňujem, že autorka zvolila skôr poetický jazyk a tým pádom som mala občas pocit, že je tento príbeh zasadený skôr do minulosti a to aj napriek tomu, že sa odohrával v súčasnosti. Okrem toho to nie je klasický romantický príbeh, autorka sa v tomto prípade rozhodla, že dej nechá plynúť skôr neutrálne a nesústredila sa na žiadnu romantickú zápletku, akú by sme možno očakávali. Na jednej strane tu boli veci, ktoré sa mi páčili, na druhej som bola sklamaná z deja, keďže som čakala viac.

Nakoniec som sa rozhodla pre tri lajky. Počas čítania som mala zmiešané pocity, a preto som sa nakoniec rozhodla pre tri. Knihu vám aj napriek tomu odporúčam, možno sa vám zápači ešte viac ako mne.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU.

Mlieko a med - Rupi Kaur

Nevšedná poézia všedného dňa.

Absolútny svetový bestseller prebásnila špičková slovenská poetka Mirka Ábelová. 
Mlieko a med je zbierka poézie a prózy o láske, strate, traumách, zneužívaní, uzdravovaní a ženskosti. Je rozdelená do štyroch kapitol a každá z nich plní inú úlohu. Vyrovnáva sa s rôznymi bolesťami. Lieči rôzne zármutky. Mlieko a med berie čitateľov na cestu najtrpkejších momentov a hľadá v nich niečo sladké, pretože sladkosť je všade, ak máte vôľu vidieť ju.
Mlieko a med patrí medzi knihy, ktoré medzi čitateľmi vyvolali doslova ošiaľ. Pamätám si, ako internet zaplavilo množstvo recenzií, keď kniha vyšla v zahraničí. 90 percent z nich knihu vychvaľovalo do nebies a ja som sa nevedela dočkať, kedy si ju prečítam. Úprimne sa priznám, že klasickú poéziu nemám rada a je to pre mňa strašne ťažké, keďže študujem slovenčinársky odbor. S poéziu vždy bojujem, a preto sa zväčša týmto knihám vyhýbam. Pri titule Mlieko a med som sa však rozhodla urobiť výnimku. Na internete som našla množstvo básní, ktoré ma zaujali a bola som zvedavá, ako sa s nimi Mirka popasuje, keďže preložiť takéto dielko do slovenčiny je naozaj neľahká úloha. Hneď na úvod musím povedať, že preklad bol zvládnutý na jednotku a Mirka má môj veľký obdiv. Pár básni som si porovnala s anglickým originálom a Mirka ich význam vystihla naozaj dokonale. Dokonca som sa dočítala, že išlo o jej debut, čo je ešte úctyhodnejšie. Po všetkých tých skvelých ohlasoch na túto knihu som bola zvedavá, či ma teda nesklame.
 
šepkáš
milujem ťa
v skutočnosti myslíš
nechcem aby si odišla

Kniha je rozdelená do štyroch častí - Zranená, Milovaná, Zlomená a Zahojená. Každá z týchto častí obsahuje iný typ poézie. Prvá sa mi čítala asi najťažšie. Najdepresívnejšia, najtrpkejšia, najviac zasahujúca vašu dušu. Autorka tu píše o znásilnení, zneužívaní, o tom ako hľadala podporu u svojho otca, ktorý sa radšej utiekal k alkoholu. V druhej časti opisuje ako sa zamilovala. Ani tento vzťah však nebol ružový, ale sprevádzaný podvádzaním a hádkami. Predposledná časť sa zameriava najmä na rozchod, na bolesť, ktorú cíti človek, keď stratí milovanú osobu. Posledná časť je oproti ostatným oveľa pozitívnejšia a optimistickejšia, autorka našla vieru v samú seba a motivuje aj iné ženy. Vďaka básňam vidíme, ako sa zo smutnej, traumatizovanej, krehkej ženy stala sebavedomá žena, ktorá našla pokoj v básňach a maľbách, ktoré tvorí. Po prečítaní som mala pocit, že sa už na svet nebudem pozerať tými istými očami. Pri mnohých básňach som sa zamýšľala nad životom a musím uznať, že mnou Rupi naozaj pohla. Každá z jej básni totiž nesie silnú myšlienku a v mnohých sa podľa mňa ten, kto ju číta, nájde aj keď by to sprvu možno nepredpokladal. Básne sú surové, priamočiare, ukazujú svet taký, aký naozaj je. Autorka nemá nasadené ružové okuliare a nebojí sa ukázať aj tie temnejšie stránky. Tak isto je to poézia, ktorá je veľmi aktuálna a ako keby vytrhnutá z bežného dňa hocijakého človeka.

ľudia odchádzajú
no to ako to urobili
zostáva navždy 

Básne sú písané voľným veršom. Rupi nevyužíva interpunkciu, veľké začiatočné písmená, či klasické členenia na verše a odseky. Najmä chýbajúce čiarky často môžu čitateľa zmiasť a vy si tak musíte niektoré básne prečítať aj viackrát, aby ste pochopili, aký význam vlastne nesú. Niektoré sú úplne krátke, obsahujú len pár slov na dva riadky, niektoré sú naopak dlhšie, aj na celú stranu. Oceňujem, že ich autorka rozdelila do tematických blokov, keďže sme tak naozaj živo mohli vidieť autorkin prerod. Okrem toho, nechýbali ani krásne ilustrácie, ktoré perfektne doplnili jednotlivé básne. Autorka ich nakreslila sama, keďže maľba je jej ďalšia záľuba. Priznám sa, že som sprvu ani neočakávala, že by ma mohla takt zaujať práve kniha básní. Už po pár stranách som však vedela, že to bude jedna z najlepších kníh, aká sa mi dostala tento rok do rúk. Nevšedná, silná, zaujímavá s hlbokým potenciálom bez zbytočným metafor a básnických prostriedkov, ktoré si musíte prečítať päťkrát a aj tak zistíte, že stále neviete, čo vlastne autor chcel povedať. Naozaj nemôžem povedať nič zlé, iba že som si túto knihu neskutočne užila a mnoho som si z nej odniesla. 

Nemôžem udeliť nič iné než päť lajkov. Knihu vám rozhodne odporúčam všetkými desiatimi, pevne verím, že sa vám zapáči rovnako ako aj mne.  Vôbec nevadí, že nie ste fanúšikmi poézie, pretože táto kniha si vás aj tak získa.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU.

utorok 24. júla 2018

Večná vášeň - Audrey Carlanová

Čo dokážu hodiny jógy?

Učiteľka jogy Genevieve Harperová nesie na pleciach obrovské bremeno. Po tragickej nehode rodičov sa stará o dvoch súrodencov a robí, čo môže, aby vyžila. Hoci má len dvadsaťštyri rokov, vôbec nemá čas na mužov... hlavne na krásavcov, ktorí by jej mohli zlomiť srdce.
Bejzbalista Trent Fox je fakt trieda, či už na ihrisku, alebo v posteli. Je jedným z najlepších pálkarov na svete. Nedávne zranenie ho privádza do Lotosu, centra jogy. Tam spoznáva Genevieve, tmavookú útlu blondínku so šťavnatými perami, ktoré okamžite zatúži pobozkať, a nie len to. Pravidelné schôdzky s ohybnou sexi kráskou si poistí súkromnými hodinami, vďaka ktorým sa presvedčí, aká dokáže byť joga zmyselná. A neostane to bez následkov
.

Audrey Carlanovú si mnohí z vás určite pamätajú vďaka jej tetralógii Dievča z kalendára. Mne sa táto séria páčila, a preto som ani na sekundu neváhala a rozhodla som sa dať šancu aj jej ďalšej sérii. Večná vášeň je prvý dielom zo série, ktorej kľúčovým prvkom bude cvičebné centrum jógy Lotus. Dúfam, že by mohlo ísť o novú Jennifer Probst, keďže je vidno, že Audrey talent má a jóga je podľa mňa zaujímavý prostriedok, z ktorého sa rozhodne dá vyťažiť veľa.

"Ktovie, či aj ja niekedy budem mať vlastnú rodinu, takú, ktorú si sama založím."
Hlavnou hrdinkou je Genevieve Harperová - mladá učiteľka jógy, ktorej leží na chrbte ťarcha. Pred tromi rokmi jej zomreli pri autonehode rodičia a ona sa odvtedy stará o svojho mladšieho brata a sestru. Popri dvoch robotách, starosti o domácnosť a súrodencov, nemá v podstate čas na žiadne voľnočasové záležitosti. Všetko sa zmení, keď sa na jej hodiny prihlási jeden z najlepších hráčov bejzbalu Trent Fox. Každá žena mu leží pri nohách a on si to náramne užíva. Keď však spozná Genevieve, zistí, že pravidlá hry sa zmenili a on sa stretáva s pocitmi, ktoré pred tým nezažil a začína sa preňho úplne nová kapitola života. A my máme to šťastie, že môžeme byť pritom. Opäť raz nechýbalo duálne rozprávanie príbehu, ktoré pekne posúvalo dej dopredu. Autorka stavila na krátke kapitoly, príbeh príliš nerozpitvávala a sústredila sa naozaj len na to podstatné. Pred opismi dominovali dialógy, čomu som sa naozaj potešila. Celkovo som mala pri čítaní pocit, že Audrey sa nesnaží príbeh zabaliť do vaty, že nehľadá rôzne obkľuky, ale že nám chce naozaj poskytnúť dôveryhodný príbeh, ktorý nás bude baviť od začiatku až konca. Jej štýl písania mi sadol už pri jej predchádzajúcej sérii, v tomto prípade však musím povedať, že som bola ešte spokojnejšia. Tak isto dávam palec hore za charaktery. Nenútené, vyspelé, presne zodpovedajúce svojmu postaveniu. Genevieve bola skromná, nezávislá, nemala pred očami ružové okuliare a na svet sa pozerala racionálne. Trent mal nevychované správanie, drzý slovník a trošku vyššie, no sympatické sebavedomie. Obidvaja svoje úlohy zohrali perfektne a ja som po dlhšej dobe našla pár, ktorému som naozaj držala palce a dúfala, že bude mať šťastný koniec. Tak isto oceňujem, že autorka nezabudla ani na vedľajšie postavy a dovalila nám ich spoznať.

"Genevieve otvorila oči a ja by som prisahal, že na mňa hľadí moja budúcnosť."

Musím však vytknúť miernu naivitu príbehu. Občas bolo všetko až príliš dokonalé, niektoré situácie nereálne, občas som mala pocit, že sa príliš rýchlo a len tak z ničoho nič niečo vyriešilo. Trošku mi to nesedelo do príbehu, pretože celý čas na nás autorka pôsobí tvrdým dojmom, podáva život taký, aký je, tak isto aj sexuálne scény opisuje bez pardonu s hrubším slovníkom a bez nejakej romantickej stránky a potom zrazu príde nejaká úplne prehnaná scéna ako vystrihnutá z Walt Disneyho. Našťastie, takýchto momentov nebolo príliš veľa a ja som si príbeh mohla užívať. Audrey týmto dielom veľmi pekne začala novú sériu, jóga ma naozaj ohúrila a dodávala príbehu istú hĺbku. Možno niektorí z vás nemajú radi reči o čakre, aure a podobne, mne sa to však páčilo a oceňujem, že bol príbeh prepojený aj s niečím takýmto. Námet je skvelý a rozhodne má potenciál, ktorý sa dá využiť. Okrem práve spomínanej miernej naivity a maličkého klišé, do ktorého občas dej spadol, nemám čo vytknúť, dokonca by som povedala, že som ešte o niečo nadšenejšia a zvedavejšia ako pri sérii Dievča z kalendára.

Večnej vášni nakoniec udeľujem štyri lajky, pretože ma milo prekvapila. Páčilo sa mi, že nešlo len o klasickú romantickú zápletku a že autorka zvolila tvrdší slovník a realistickejšiu verziu príbehu. Pokiaľ máte chuť na trošku inak romantickú knihu s príchuťou erotiky, rozhodne dajte šancu tejto knihe. 

https://www.bux.sk/knihy/399992-vecna-vasen.html

utorok 10. júla 2018

Diana Dušeková - Áno, pán profesor!

On miluje ju.
Ona miluje jeho. 
Alebo nie?

On miluje ju, ona miluje jeho. Alebo je všetko inak?

Na jednej strane je mladá študentka architektúry s vysokými ideálmi stať sa úspešnou vo svojom obore. Na strane druhej stojí renomovaný profesor s tvárou a telom Dia, ktorý sa ocitá v úlohe jej súkromného Boha bohov. To, čo medzi nimi iskrí, nie je len napätie svojhlavej študentky a rovnako tvrdohlavého architekta...  Čo sa stane, keď sa spoja ich nezlučiteľné svety? Dokážu odolať vzájomnej príťažlivosti alebo porušia nepísané tabu?

Na prvý pohľad jednoduchý príbeh rozpúta hotový ohňostroj nečakaných zápletiek, ktoré vám nedovolia pustiť knihu z rúk.
Áno, pán profesor! je debut slovenskej spisovateľky Diany Dušekovej. Nenápadná obálka si ma získala svojou jednoduchosťou, no ešte viac ma zaujala anotácia. Keďže sama študujem na vysokej škole, je to téma, ktorá je mi veľmi blízka a vedela som sa s ňou stotožniť. Okrem toho je to podľa mňa téma, ktorá sa dá naplno využiť a dá sa z nej veľa vyťažiť. Bola som preto zvedavá, ako sa s ňou pohrala autorka.

"Prehodil si ruku na operadlo. Prekliato blízko. Hodila som do seba zvyšok alkoholu z pohára."

Mnoho dievčat v mladom veku sníva o svojich učiteľoch. Do triedy príde nejaký fešák, o ktorom si hneď začnú všetci šuškať a platonická láska je na svete. Avšak Mia nemám desať, neprežíva len platonickú lásku, ale skutočne sa zamilovala do svojho učiteľa. Pravdaže, sama si uvedomuje, že také niečo nie je správne, no svojim citom nevie len tak odolať a tak sa ocitá v kolotoči rôznych, niekedy pozitívnych inokedy negatívnych, situácií, premýšľajúc, či to, čo robí, má zmysel a či láska dokáže prekonať aj tie najväčšie prekážky.

Niektorí z vás si možno povedia, že ide o ošúchanú tému, z ktorej sa nedá nič vyťažiť. To je však omyl a táto kniha je toho jasným príkladom. Oceňujem, že sa autorka nenechala príliš inšpirovať zahraničnou literatúrou, či filmami alebo seriálmi a rozhodla sa túto tému poňať po svojom. Príbeh bol vymyslený pomerne jednoducho, no za to bol popretkávaný mnohými vedľajšími líniami a tým pádom dostal aj zaslúženú epickú šírku. Diana si nepotrpela na dlhý úvod, ktorý by bol roztiahnutý na množstvo strán, ale rovno hodila čitateľa do svojho príbehu, aby sa sám zorientoval. Sama si na dlhé a natiahnuté začiatky nepotrpím a mám radšej, keď sama môžem hľadať medzi riadkami a pochopiť príbeh. Skvelým posúvačom zápletky bolo aj duálne rozprávanie príbehu. V takýchto prípadoch ma to potešilo, keďže na jednej strane máme staršieho učiteľa, ktorý si chce udržať miesto a na druhej študentku, ktorá sa snaží vybudovať si kariéru, no zároveň sa nevzdáva romantickej predstavy o princovi na bielom koni a pravej láske. Každý z nich sa na vzniknutú situáciu pozeral inak a mňa bavilo sledovať, ako sa s ňou obaja popasujú.

"Všetko som robil dvojnásobne pomalšie, len aby som ju ešte viac vynervoval."

Príbeh sa mi čítal naozaj dobre, vžila som sa do neho a dokonca som mala občas pocit, ako keby sa odohrával priamo vedľa mňa. Postavy boli milé, sympatické, sršali humorom, musím však vytknúť fakt, že niektoré až príliš vyumelkované, ako napr. Daniel. Verím, že autorka z neho chcela spraviť boha, z ktorého sú všetky študentky paf, no v tomto prípade to s jeho krásou, šarmom a pozitívnymi vlastnosťami trošku prehnala a ja som mala pocit, že jeho postava miestami strácala na reálnosti. Čo ma trošku sklamalo boli aj gramatické a pravopisné chyby. Čiarky by som vedela ešte prekonať (ja sama ich považujem za najťažšiu časť slovenčiny), ale správne používanie predložiek s a z by mal podľa mňa ovládať aj bežný človek. Čítanie z knihy som si však užila a ani tieto nedostatky mi ho nepokazili. Na Slovenku je podľa mňa strašne málo kníh, ktoré sa odohrávajú na vysokej škole a som rada, že sa Diana rozhodla práve pre túto časť života, keďže tým naozaj ulahodila mojej duši.

Pre pár nedostatkov spomínaných vyššie som sa nakoniec rozhodla pre štyri lajky. Pevne verím, že pri ďalšom dieli budem môcť autorke udeliť plný počet lajkov. Na internete som už našla informáciu, že by sme sa mali dočkať aj pokračovania a pevne verím, že to bude pravda.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem samotnej autorke.