Kerstin Gierová - Tretia strieborná kniha snov

Magické. Tajomné. Nebezpečné.

Chodba so svojimi rôznofarebnými dverami a slabým svetlom by mohla pôsobiť veselo a pokojne, no nebolo to tak. V tom tichu akoby čosi číhalo. Nedalo sa však zistiť, odkiaľ to svetlo prichádza. Napriek tomu som mala toto miesto rada a aj predstavu, že za každými dverami sníva jedna duša a všetci ľudia na svete sú navzájom prepojení v tomto labyrinte. Bolo to magické miesto, tajomné a nebezpečné...

 

Tretia strieborná kniha snov je záverečný diel jednej výnimočnej série od skvelej autorky Kerstin Gier. Pre mňa bola skvelou autorkou už keď svetlo sveta uzrela jej séria Rudá jako rubín, ktorá patrí k mojim najobľúbenejším sérám, no aj napriek tomu môžem povedať, že sa touto sériou opäť rozhodla ukázať, že je skvelá autorka a písať naozaj vie. Na záverečný diel som sa, ako inak, tešila, keďže som bola mimoriadne zvedavá, ako sa nakoniec celý príbeh uzavrie a či autorka nepokazí svoju vysoko nastavenú latku z predchádzajúcich dvoch dielov. Najväčší problém u mňa nastal hneď na začiatku, keď som zistila, že si strašne veľa vecí nepamätám, a tak som najskôr tento titul na chvíľku odložila a dala si najskôr re-reading prvého a druhého dielu. S nadšením som sa išla vrhnúť na tretí diel, keď som urobila chybu a rozhodla sa pozrieť na internet po nejakých recenziách. Postupne na mňa vyskakovali negatívne recenzie a sklamania, a tak moje prvotné nadšenie trošku upadlo a začala som sa báť. A ako to nakoniec dopadlo?

"Namiesto toho, aby mi vynadal, Grayson iba unavene pritakal, keď som mu oznámila, že sa musíme hodný kus vrátiť."

Často sa divím, keď čítam, že zo zápletiek Kersti ľudia nespadnú na zadok, že to nie je nič extra. No, nie som si istá, či taký zvrat a celý priebeh cestovania v čas, ktorý vymyslela v sérii Drahokamy je len tak nejaký nudný nápad. A tak isto si to nemyslím ani v tomto prípade. Autorka sa so snami a celou tematikou skvelo pohrala a podľa mňa má obrovskú fantáziu, ktorú vie dostať na papier. Mimoriadne oceňujem, že siahla po takomto odlišnom nápade, ktorým rozhodne vyčnieva z davu. Už keď som si prvý krát prečítala anotáciu som vedela, že túto sériu proste musím mať. Aj keď u mňa dvojka nezískala plný počet lajkov, keďže jej oproti jednotke niečo chýbalo, keď som si dala re-reading, ako by si ma opäť získala. Tak isto aj hlavné postavy. Liv mi v tomto dieli sedela asi najviac, už som si k nej utvorila pevný vzťah a to aj napriek tomu, že sa niekedy správala nie príliš podľa mojich predstáv. Okrem toho je pre mňa veľkým plusom, že nie je jediným centrom pozornosti a že sa nekrúti celý dej iba okolo nej. Či už Henry alebo Arthur, obidvaja sú dôležité postavy, ktoré na seba strhávajú pozornosť a niekedy môžete len tipovať, kto je vlastne tou dominantnou a opornou postavou celého príbehu. Ďalším plusovým bodom pre mnohých bude určite fakt, že nie romantika, ale priateľstvo zohráva dôležitú úlohu a v podstate celý konflikt sa odvíja najmä od neho (aj keď pre romantičku ako ja je love story určite dôležitejšia). Už len týmito dvomi faktami sa autorka odlišuje od 90% súčasných autorov. Tak isto som mala pocit, že sa toho strašne veľa deje. Nielen, že sme museli riešiť Arthura, ktorý sa pokúsil zabiť sestru Liv, ale do toho aj tajomná blogerka Secrecy ma držala v napätí a ja som si neuveriteľne priala už konečne zistiť čo je zač, okrem toho sa pridali aj problémy so svadbou mamy Liv a Ernesta, ktorého matka sa rozhodla, že bude najlepšie, keď svadbu zorganizuje podľa vlastných predstáv a nebude riešiť, aký má na to názor budúca nevesta. Toto všetko sa deje na 400 stranách a vy len nestíhate otvárať oči, ako to všetko do seba skvelo zapadá a neustále vás drží v napätí. 

"Emily vypla hudbu. Ona jediná sa pohla, my ostatní sme ešte stále neboli schopní pohybu, len sme civeli na Perspehonu. A ona civela na nás."

Opäť skvelý dej, množstvo zaujímavých scén a hlavne ľahkosť a vtipnosť. Pravdepodobne skoro každá recenzia na knihu od Kerstin, ktorú si otvoríte, bude obsahovať tieto dve slová. Ja som sa cítila ako blázon, že sa smejem pri čítaní knihy, predstavte si ako na mňa pozerala mama doma a nie to ešte ľudia vo vlaku (ťažko to bude vysvetľovať niekomu, kto vôbec nečíta). Aj keď možno Kerstin niekedy poľaví a obvykle by sa objavilo hluché miesto, ona to dokáže zahrať so svojím humorom, takže si nejaké chybičky krásy ani nevšimnete. Nemôžem povedať, že by ma tento diel nejako úplne dostal, keďže už predchádzajúce boli skvelé, ale rozhodne autorka nepoľavila a neodflákla ho. Všetko podstatné sa uzavrelo, no aj tak ešte niektoré dvierka ostali otvorené, ak by sa náhodou autorka rozhodla, že je ešte čas na nejaký príbeh z tohto sveta. Jediné, čo by som možno poznamenala ešte na koniec je, že až teraz som si všimla, že je séria určená skôr mladším čitateľom. Pri predchádzajúcich dieloch ma to už tiež napadlo, ale tak viac som si to uvedomila až teraz. Pravdaže, Kerstin píše tak skvelo, že sa pokojne zapáči aj starším čitateľom (ako mne), ale určite je jej vekovú kategória cielená trošku nižšie od môjho veku. 

Pre mňa to bol skvelo napísaný záverečný diel jednej vynikajúcej série, ktorú vám môžem všetkými desiatimi odporučiť, ak hľadáte niečo iné, čoho nie sú preplnené police kníhkupectiev. Nemôžem dať nič iné než päť lajkov a pevne veriť, že sa ešte nejakej skvelej knihy od autorky dočkáme. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly. Knihu si môžete zakúpiť TU.

Becca Fitzpatricková - Nebezpečné klamstvá

Vražda a láska. Môže táto kombinácia vyjsť? 

Potom, čo sa stane svedkom vraždy, je stredoškoláčka Stella Gordonová v záujme svojej bezpečnosti poslaná do Nebrasky, čo sa jej ani trochu nepozdáva. Keď sa zoznámi s Chetom Falconerom, je pre ňu ťažké byť neustále v strehu. A čoskoro si musí poradiť s naozajstnou hrozbou... Jej nepriatelia sú totiž v skutočnosti bližšie, než si myslí..  

Becca Fitzpatricková pre mňa znamená detstvo. Jej séria zavrhnutý bola jednou z prvých, ktoré som čítala a zamilovala som si ich, keďže v tejto dobe, keď zrazu prišli anjeli a celý ten ošiaľ ohľadom tejto tematiky, Becca si ma získala. Neviem posúdiť, ako by na mňa zapôsobili jej knihy dnes, ale v tej dobe som ich zbožňovala. No potom ako by sa po nej zľahla zem. Zaregistrovala som jej knihu Čierny ľad, ale tá ma absolútne nezaujala, no keď som zbadala Nebezpečné klamstvá, už som neváhala a rozhodla som sa dať jej šancu s mojím relatívne dospelým JA.

"Zadíval sa na mňa, akoby chcel zistiť, či ma to naozaj zaujíma, alebo len chcem zisti informácie, ktorými by som si ho potom mohla doberať."

Stať sa svedkom vraždy a následne by presťahovaný na opačný koniec Zeme je podľa mňa pre autorov veľmi vďačná téma - nemusíte riešiť rodinu, kamarátov hlavného hrdinku, proste ho hodíte do nového prostredia, kde všetko vytvoríte bez toho, aby ste museli (pokiaľ sami nechcete) čo i len spomenúť minulosť a predchádzajúci život a komplikovať si robotu. Pokiaľ ale nie ste prešpekulovaný fiškus! V tom prípade môžete naplno využiť potenciál tajomno vznášajúceho sa okolo pôvodného života hlavnej hrdinky. A aký spôsob si zvolila Becca? Povedala by som, že niečo z oboch. Stella bola zo začiatku naozaj otravná, povrchná, typické vety v štýle moje leto je zničené, môj život je zničený a blá, blá, blá. Chápem, že ju mrzelo, že všetkých opustí, ale keby som svedkom vraždy a ide mi o život, pravdepodobne by som radšej riešila iné veci. Rozhodne na jej charakter malo vplyv, že pochádzala z bohatej rodiny, čo si uvedomovala. Nie všetko však bolo až také ideálne, keďže jej rodičia sa rozviedli a mama začala drogovať. V prvých pár kapitolách som mala teda obrovský problém brať Stellu vážne a trvalo mi si na ňu zvyknúť. O niečo lepšie to bolo, keď sa na scéne objavil Chet, absolútne dokonalá postava, keď vám padne sánka až po kolená už len keď niečo povie. Naozaj dokonalý, zaujímavý, oživujúci element, ktorý dodal celej knihe šmrnc. 

Čo sa týka zápletky, nebola príliš komplikovaná, v podstate by som povedala dosť jednoduchá bez zbytočných digresií, čo mimoriadne oceňujem, pretože niekedy nie je potrebné dej zbytočne umelo naťahovať. Aj napriek tomu ma autorka prekvapila a párkrát som si povedala, že tak toto som naozaj nečakala. Príbeh môže pôsobiť prvoplánovo, ale v skutočnosti Becca veľmi dobre vie a pripravuje si na vás prekvapenie. Pamätám si, že presne takýto štýl mala aj pri sérii Zavrhnutý - už som si myslela, že si zo mňa robí srandu, že príbeh nikam nesmeruje a nakoniec ma niečím dostala. A presne tent istý prípad bola aj kniha Nebezpečné klamstvá, ako keby sa autorka vyžívala v tom, že ju najskôr všetci podcenia a ona im to potom oplatí. 

"A potom zaklial. Tlmene, ale výhražne. Prekvapilo ma to, pretože som ho nadávať nikdy nepočula. Nikdy som ho nevidela naozaj naštvaného."

Občas sa vyskytla nejaká pekná hlbšia romantická myšlienka, ale rozhodne sa autorka nesnažila nejako silno pôsobiť na city. Často som pri čítaní aj váhala, k akému žánru by som toto dielo priradila, keďže mi to nepríde ako taký typický triler, alebo možno skôr taký laickejší a o niečo menej prepracovaný s dosť výraznou romantickou zápletkou. Kniha bola príjemným čítaním na poobedie, myslím, že neoslní, ale zase ani nesklame. Určite ste už videli aspoň jeden film na takýto štýl a Becca ako keby sa rozhodla, že z filmového plátna dostane tento námet na papier, čo nie je až taký zlý nápad pokiaľ vám aspoň trošku funguje predstavivosť. Tak isto sa nemusia báť ani tí, ktorým sa séria Zavrhnutý nepáčila, keďže autorka prešla k úplne inému žánru a hoci si zachovala svoj štýl, už bolo cítiť, že je jej dielo je už určené o niečo starším čitateľom, aj keď si viem predstaviť, že by sa opäť vrátila k nejakému fantasy.

Váhala som, koľko lajkov dať, ale keďže som nemala vysoké očakávania a Becca ma milo prekvapila, rozhodla som sa pre štyri lajky s pevnou vierou, že sa ešte dobrého titulu dočkáme a že možno dám šancu aj Čiernemu ľadu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU.

Jasinda Wilderová - Madam X

Nemá na výber, len poslúchať.

Práca Madam X spočíva v tom, že vychováva a mení drzých, rozmaznaných synov bohatých a mocných mužov na slušných mladých ľudí, ktorí sa vedia vhodne správať v spoločnosti, vtipne konverzovať a majú dosť sebavedomia. Madam X je mimoriadne vzdelaná a kultivovaná žena, ktorá vie, kedy na týchto mladíkov musí byť prísna. No za jej sofistikovaným zovňajškom sa skrýva zlomená žena, duša uväznená medzi nebezpečnou minulosťou, na ktorú si nespomína, a prítomnosťou v uzavretom apartmáne na najvyššom poschodí. Tam žije pod ochranou krásneho Caleba, ktorý tvrdí, že má právo na jej telo aj na jej dušu, lebo ju v minulosti zachránil pred istou smrťou. Caleb opakovane dáva Madam X najavo svoju dominantnosť. Madam X po ňom fyzicky túži, no občas jej naháňa strach. Na jednej strane jej vyhovuje bezpečie v Calebovom strešnom apartmáne, v zlatej klietke, na druhej strane túži po slobode a voľnosti. Madam X však nikdy nepoznala nič okrem stien svojho bytu, a tak sa bojí čokoľvek podniknúť. Až sa raz náhodou dostane von a stretne neznámeho tajomného muža, ktorý by mohol zmeniť celý jej život.

Nie je to tak dávno, čo u nás uzrela svetlo sveta ďalšia kniha od Jasindy - Madam X. Určite si všetci spomínate na jej trilógiu Alfa, ktorú ocenili najmä priaznivci erotickej literatúry a teda aj ja. Túto sériu som ohodnotila naozaj pozitívne (recenzie na všetky diely nájdete aj na blogu), a preto som sa tešila aj na jej ďalšiu knihu. Možno si niektorí pamätáte ešte knihu Príbeh dámy X (Fragment), kde práve jemná podoba názvov môže zvádzať k tomu, že by išlo o podobné knihy. Neľakajte sa, Jasinda nič neokopírovala a vytvorila svoj vlastný príbeh so svojou vlastnou Madam X. Moje očakávania boli, pravdaže, vysoké, keďže Jasinda podľa mňa má na to písať kvalitné knihy, no v tomto prípade som ostala trošku sklamaná.

"Vzal ju, ale ani sa neusmial a nepovedal, že je pekná."

Čo by ste povedali na život iba medzi stenami? Nevychádzať von, len byť stále zavretí v apartmáne? Neznie to príliš lákavo, však? A preto z toho nie je ani príliš nadšená ani naša hlavná hrdinka a keď sa jej konečne podarí raz utiecť, zistí aký je svet vonku. Jej minulosť je zahalená rúškom tajomstvo a ona potrebuje pospájať jednotlivé kúsky dokopy. Už to nie je žiadne dvadsaťročné dievčatko,ale dospelá, racionálne uvažujúcu žena. Niekedy som mala problém trošku sa vžiť do toho, koľko má vlastne rokov, pretože som si na jednej strane hovorila, že predsa len je to už žena v najlepších rokoch, ale miestami boli situácie, keď sa správala a premýšľala ako keby mala o pár rokov menej. Ako postava mi bola sympatická, vedela som sa ňou žiť, aj keď mi chvíľku trvalo stotožniť sa s ňou. Predsa len, keď čítate knihu, kde je hlavná hrdinka zhruba vo vašej vekovej kategórii, viete sa s ňou stotožniť rýchlejšie. Okrem toho bolo celkovo cítiť z knihy, že je určená skôr starším vekovým kategóriám a nie mladším čitateľkám. Mne to však absolútne neprekážalo. Chyba však bola inde. 

"Znovu ju napne a opäť sa ozve mužský ston. Trojka sa nakloní dozadu, sedí na pätách a jednou rukou sa opiera o dlážku."

Ani neviem, či sa v tomto prípade dá hovoriť o deji. Čakala som nejakú parádne zamotanú zápletku, nejaký dobrý námet, ale dostala som iba pár scén pozliepaných dokopy a obalený úplne nepodstatnými úvahami, opismi a nie príliš zaujímavými pasážami. Séria Alfa mala naozaj dobre premyslenú zápletku, autorka sa s ňou vyhrala do detailov, ale v tomto prípade ako keby len knihu zbúchala na kolene a čakala, že jej ju zhltneme aj tak. Okrem toho, mám málokedy problém s jazykom knihy, ale v tomto prípade mi často krát konverzácie pripadali umelé, nedokázala som autorke uveriť, že toto by sa naozaj mohlo stať a celkovo som potom len lenivo pretáčala stránky a dúfala, že sa konečne stane niečo dobré. Opäť raz sa mi stalo, že ma autorka len navnadila na dobrú knihu, ale nakoniec som nedostala v postate nič. Postavy, prostredie, námet, koniec ako jedna z najlepších častí boli síce skvelé, ale príbehu chýbala iskra a spracovanie rozhodne nestálo za veľa, ešte aj keď viem, že to Jasinda vie oveľa lepšie. Okrem toho ani nehovorím, aký je v súčasnosti tlak trhu a napísať dobrú erotickú knihu, ktorá bude na knižnom trhu vyčnievať a čitateľov zaujme je ťažká, pretože konkurencia je vysoká. Tým, že aj ja mám už prečítaných množstvo kníh z tohto žánru, keďže je môj obľúbený, som už o niečo kritickejšia a nedám hocičomu len tak za nič plné, alebo teda aspoň pozitívne hodnotenie. V tomto prípade som dostala priemerný príbeh, ktorý mal skvelé predpoklady stať sa vynikajúcim, ale nanešťastie som ostala trošku sklamaná. Ešte by som rada, ale poznamenala, že ide o erotickú knihu, takže sa tu nejaké tie erotické scény vyskytujú, ale všetko je v primeranej a dobre zvládnutej podobe, takže čo sa týka tohto bodu, nemusíte sa báť, že by ste zostali sklamaní. 

Nakoniec som sa rozhodla pre tri lajky, aj keď boli situácie, keď som váhala, či nedám menej. Našťastie sa po prvej polovici kniha o niečo zlepšila, a preto nakoniec zostavám v zlatom strede. Opäť vám však odporúčam knihu prečítať, aby ste si sami vytvorili názor, možno sa vám zápači viac.

Siréna - Kiera Cassová

Dievča plné tajomstiev. Chlapec jej snov. Delí ich len jedno...

Oceán zachránil Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy mu slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať sa a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná „odpykať si trest“ v samote… až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko, po čom kedy túžila. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú, alebo nie, spútava ich láska... Oceán však má svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Človek nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca.

Kieru Cass určite každý z vás pozná. Jej séria Selekcia si získala mnoho čitateľov a skončila príliš skoro. Našťastie, Kiera ani na chvíľku neváhala a už si pre naś pripravila ďalí titul, tento krát z úplne inej oblasti. Sirény, morské panny - majú rôzne názvy a s týmto bájnymi bytosťami sa môžte stretnúť veľmi často. Priznám sa, možno si niektorí pamätáte od Walta Disneyho Arielu - malú morskú vílu, trošku starší animák, ktorý ale patrí k mojim najobľúbenejším a dodnes ho považujem za jeden z najlepších výtvorov od Disney. Nemôžem však povedať, že by som ale nejako knihu s podobnou tematikou čítala, a tak je to so Sirénou moja prvá skúsenosť. Úprimne som sa tešila, keďže Kiera mi už ukázala, že písať vie, ale Selekciou si nasadila laťku poriadne vysoko a prekonať alebo sa jej aspoň vyrovnať nebolo vôbec jednoduché. A či sa jej to podarilo?

"Za posledných osemdesiat rokov som si uchovala len zopár spomienok: matne som si vybavovala maminu tvár, vedela som, že otec mal fúziky, aj to, že som mala dvoch bratov."

Hneď na úvod ešte poznávam, že aj keď sa nám táto kniha dostáva do rúk až po Selekcii, je to autorkina prvotina, a preto tam ešte určité nedostatky boli. Nápad ma zaujal, pretože Kahlen nie sirénou odjakživa. Pred osemdesiatimi rokmi prežila námornú katastrofu, všetci okrem nej zomreli, ona jediná prežila, ale nebolo to len tak za nič - stala sa sirénou pre oceán. Je síce stále krásna, mladá, no jej poslaním je lákať ľudí na smrť, aby sa stali potravou pre oceán. Aby toho nebolo málo, nesmie ani prehovoriť, inak by si každý dobrovoľne zvolil smrť. Lenže čo keď jedného dňa spozná úžasného Akinliho, ktorému by sa najradšej zdôverila so všetkým? Zaujal vás tento nápad? Ja som zostala úplne nadšená až kým som neprišla na to, že dej je strašne slabý. Aj keď si autorka rozohrala perfektný príbeh, z ktorého by mohla ťažiť, nevyužila ho, a tak som často krát mala pocit, že čítam kapitoly, ktoré sú vlastne o ničom. Len písmenká nahádzané na stránkach. Príbeh potom stagnoval a ja som lenivo prehadzovala stránky a čakala, kým sa stane niečo dobré. Pravdaže, bolo množstvo pasáži, ktoré ma zaujali a užila som si ich, no mala som aj pocit, že tých slabších je viac. Podobne ako pri Selekcii, romantika hrala hlavnú úlohu. Romantické scény boli vykreslené veľmi pekne, neraz si len tak samé pre seba zavzdychnete, že bodaj by sa také niečo stalo aj vám v reálnom živote. Už pri Selekcii som si všimla, že romantická zápletka je autorkina silná stránka a vie sa s ňou naozaj veľmi pekne pohrať. 

"Bola voda natoľko ľadová, aby mu ublížila? Moja koža to už nevnímala. Úporne som ho ťahala na breh. Jediné, čo mu zostalo, bola jeho schopnosť dýchať."

Každá z postáv je vykreslená svojsky a má niečo do seba, so žiadnou som nemala problém, ale ani nemôžem povedať, že by mi nejaká prirástla k srdcu alebo, že by som sa o ňu nejako extra zaujímala. Čo sa však týka Kahlen, niektoré veci v jej spojitosti mi prišli divné aj to, aký bol jej život pred tým ako spoznala Akinliho, ako ľahko dokázali prekĺznuť do ľudských domov a svetov, všetko sa mi zdalo až príliš ľahké a pritiahnuté za vlasy. Čakala by som aspoň nejaké komplikácie, no skôr som mala pocit, že sirény sa ani tak nesústreďujú na to, aby si plnili svoje povinnosti voči oceánu, ale len si robili, čo sa im zachce ako také pubertiačky. Oceňujem, že autorka stavila na súčasný svet a prepojila ho s nejakým druhým mimo neho existujúcim, ale sirény a Kahlen až príliš ľahko do neho zapadli, a preto som to autorke neuverila. Nedokázala ma tak zaujať ako pri Selekcii, ten svet, ktorý vytvorila vrámci nej bol oveľa lepší, dokonalejší, podrobnejší, naozaj premyslený. Tu som skôr mala pocit, že autorka len rýchlo napísala prvý nápad, čo jej napadol. Možno keby som čítala túto knihu ako prvú, nebola by som taká sklamaná, ale keďže už viem, čo sa v Kiere skrýva, považujem jej príbeh za slabšie priemerné čítanie. Ako oddychovka na jedno poobedie môže byť, keďže príbeh nie je príliš komplikovaný a zase autorka vie písať tak, aby ste sa od jej knihy neodtrhli, kým ju neprečítate celú.

Na základe mojej recenzii som sa rozhodla dať tri lajky. Miestami som váhala, či to nebude aj menej, ale musím uznať, že postavy a romantická zápletka ma presvedčili dať aspoň tri. Pokiaľ ste ešte Selekciu nečítali, skúste najskôr Sirénu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU.

Môj sladký domov alebo ako vyzerá domáca úloha

Nebudem vám klamať, v poslednej dobe pribúdajú na blogu len recenzie, keďže ma zamestnáva sále škola a moja kreativita sa úplne vytratila popri učení a večnom písaní seminárok. Preto ma napadlo, že vám sem aspoň pre zaujímavosť dám jednu z mojich úloh na predmet Ortografia. Mali sme napísať také vyznanie, chválu nášho domova a zapojiť do neho nejaké umelecké prostriedky. Nie som žiadny talent na písanie a priznám sa, toto som tiež rýchlo napísala v nedeľu večer pri Tvoja tvár znie povedome, ale svoje bydlisko úplne zbožňujem, mám k nemu silný citový vzťah a aspoň vám ho trošku priblížim :). 

Horná Nitra

             

Keď sa povie domov, každý z nás si predstaví niečo iné. Niektorým sa v spomienkach vyroja tváre ich rodiny, iní môžu vidieť svojich kamarátov, ba dakomu sa zjaví aj nákupné centrum alebo jeho obľúbená krčmička. Mne však pred očami ako film behajú obrázky lúk, zasnežené vrchy majestátnych kopcov či cítim vôňu medvedieho cesnaku. Pre mňa je domov Horná Nitra.

            Tento región, ležiaci v srdci stredného Slovenska, v sebe skrýva oveľa viac, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Už keď sa môj hlas prvý raz rozozvučal nemocnicou a moji rodičia ma priniesli domov, rýchlo pochopili, že môj nárek sa nedá utíšiť inak ako prechádzkou po záhrade alebo lúke. Ako malá som zbožňovala hranie sa v lese a pozorovanie včielok, ako si plnia svoju úlohu a usilovne zbierajú med. Mojím snom bolo, ako inak, stať sa kvetinárkou. Chcela som zostať spojená s majestátnou a očarujúcou prírodou akýmkoľvek spôsobom. Bohužiaľ, osud to zariadil inak a ja som svoju milovanú obec aj svoj milovaný región musela opustiť. Nebudem klamať, panelová Nitra nasiaknutá výparmi z áut a preplnená všade sa náhliacimi ľuďmi slepo sa riadiacich len podľa svetielok semaforu, mi vôbec nevyhovuje a často si len smutno povzdychnem, pretože mi chýba spev vtákov, ktoré ma ráno zobúdzali a usmievali sa na mňa spoza okna. Nie je to len príroda, ktorá si získa každé srdce. Sú to aj ľudia. Milí, veselí, občas sa trošku montujúci do vášho života, no popritom stále ochotní vám pomôcť, ako by ste neboli niekto cudzí, ale ich vlastné dieťa. Srdce mi ide od šťastia z hrude vyskočiť, keď ma suseda volá na teplé šišky priamo z rúry, ktoré len čakajú na to, aby som ich pažravo všetky zjedla. A nie je nič lepšie, ako sa spoločne zabaviť na nejakej dobrej hornonitrianskej akcii, kde všetci spoločne tancujeme, zabávame sa a rozprávame si vtipné príbehy, pri ktorých sa niekedy až rozum zastavuje. Banícky jarmok každý rok privíta mnoho zatúlaných topánok, ktoré sa chcú poriadne vytancovať.

Nie nadarmo sa však u nás hovorí, že najprv práca a potom zábava. Aj moje mladé ruky sú ozdobené boľavými mozoľmi. Dlhé záhrady voňajúce čerstvo rozkvitnutými, ešte ospalými kvetmi, zo zeme nesmelo vykúkajúce snežienky či na jeseň červenolíce usmievajúce sa jabĺčka si vyžadujú nemalú starostlivosť, a preto nás rodičia od mala učia, ako čo najlepšie zveľadiť nielen našu záhradku, obec, ale aj celý región. Občas si trošku zafrfleme a sme leniví, ale v skutočnosti sme šťastní, že môžeme aspoň našou maličkosťou prispieť k toľkej kráse a pomôcť ju zachovať aj pre oči našich detí.

Horná Nitra ma však naučila aj pokore, slušnosti a vďačnosti. Vlastnostiam, ktoré sú v súčasnosti vzácnejšie ako zlato. Rozdávať lásku nie je jednoduché, ale keď ju prijímate z toľkých strán, veľmi radi sa o ňu podelíte. Ľudia síce nemajú veľa, ale darujú vám aspoň dobré slovo, ktoré často stačí na to, aby ste sa usmievali ako také zubaté slniečko.

Na internete a v knihách je množstvo všeobecných informácií o regióne Horná Nitra, no nikde sa nepíše o skvelých ľuďoch, ktorí tu žijú, o tom, ako vám aj nájdenie malého rozkošného hríbiku v lese zlepší deň. Každý piatok vypaľujem dieru do hodiniek a čakám, kým sa ich lenivá ručička konečne dostane na jedenástku a ja môžem nasadnúť na najbližší vlak a rýchlo ufujazdiť domov. Mohla by som o krásach tohto regiónu napísať ešte mnoho strán, no nie je nič lepšie, ako keď sa každý sám presvedčí a nasaje do seba tú výnimočnosť, ktorú je priam nemožné a trestuhodné zachytiť len slovami.

  

Pár foto pre lepšiu predstavu. Bojnický zámok nie je priamo u nás, ale kúsok a chodíme pri neho veľmi radi :)

 

 

Marissa Meyerová - Měsíční kroniky: Winter

Dokáže Cinder, Scarlet, Cress a Winter poraziť kráľovnú Levanu?

Princezna Winter má obdiv měsíčního národa pro svou vznešenost a dobré srdce, a navzdory tomu, že jí tvář hyzdí jizvy, její krása je prý ještě úchvatnější než královny Levany, její macechy. Winter svou macechu nenávidí a ví, že Levana neschvaluje její city k příteli z dětství – pohlednému palácovému strážnému Jacinovi. Ale Winter není tak slabá, jak si Levana myslí. Společně s kyborgskou mechaničkou Cinder a jejími spojenci by se jí dokonce mohlo podařit rozdmýchat povstání a zvítězit ve válce, která zuří už příliš dlouho. Dokážou Cinder, Scarlet, Cress a Winter porazit královnu Levanu a dopsat šťastné konce ke svým příběhům?

Měsíční kroniky pozná asi každý z vás a je pravda, že ich môžeme zaradiť medzi jednu z najlepších sérií aká za poslednú dobu vyšla. Neviem, či som to už niekedy spomínala, ale ja zbožňujem, keď sa zoberie nejaká staršia verzia známych (aj menej známych) rozprávok a nejakým spôsobom sa pretvorí, moja najobľúbenejšia je určite Kráska a zviera. Preto ma táto séria okamžite zaujala. Prvé dva diely som zhltla asi za dva dni a potom som sa nejako nevedela dokopať ďalej, akosi som na to pozabudla a prebrala som sa až teraz, keď sa pomaly začalo hovoriť o Winter. Pravdaže, recenzie ma na ňu tak nalákali, že som sa do nej pustila ešte pred tým ako by som si prečítala Cress. Pravdaže, nebolo to úplne najlepšia voľba, keďže mi určité súvislosti chýbali, ale naozaj som sa chcela hneď pustit do Winter. A ako to nakoniec dopadlo?

"Lehce se pousmál, ale pak stejně rychle zvážněl. To ji znervóznilo. Kývl bradou k její ruce."

V každom dieli postupne pribúdajú a pribúdajú postavy, a tak tu máme dokopy až 8 hlavných postáv, čo je na jednu knihu už celkom úctyhodné číslo a, pravdaže, svedčí to aj o autorkinej šikovnosti, keď dokáže do jedného diela zakomponovať toľko rozličných charakterov a osudov. Pravdaže, má to aj pozitívny význam, keďže čitateľ sa ani na chvíľku nenudí, sledovať toľko postáv naozaj zamestnáva vašu pozornosť. Tak isto je len na vás, ktorá z vás vám ako prirastie k srdcu. Musím povedať, že Winter a Jacin neboli až také výrazné postavy, ale aj napriek tomu som si k nim vedela vytvoriť aspoň taký mierny vzťah. Obdivujem Marissu za to, ako dokázala jednotlivé príbehy spojiť do jedného. 800 strán ma najskôr vyplašilo, ale potom som si pri čítaní uvedomila, že to absolútne nie je podstatné, keď je príbeh tak prepracovaný. Presne tak ako v predchádzajúcich dieloch aj v tomto bolo všetko premyslené do úplných detailov, z ktorých každý jeden je dôležitý. Príbeh sa opäť nedal predvídať a aj keď si už myslíte, že máte autorku prečítanú a že na základe vašich predchádzajúcich skúseností s jej dielom by ste už zhruba mohli tušiť, čo si na vás pripraví, pravdou je opak. 

"Zabolelo ji u srdce. Kvůli němu, kvůli Winter, kvůli obětem, které ani neznala."

Re-tellingy rozprávok sú v súčasnosti naozaj obľúbené a je to pomerne častá téma, ale myslím, že sa s ňou ešte nikto nevyhral tak skvelo ako Marissa. Ona vytvorila proste úžasný svet, postavy, z ktorých každá je úplne iná. Musím uznať, že aj keď Winter a Jacin neboli moje najobľúbenejšie postavy, tento diel považujem za najlepší (aj keď ma ešte čaká Cress). Bol totiž najviac vyhrotený, najzaujímavejší, aj keď na prvý pohľad môže pôsobiť chaoticky a že je ťažké sa v ňom orientovať, ale naopak, vždy viete, kto je práve na scéne a je naozaj jednoduché sa v deji orientovať. Keď túto knihu dočítate, na jednej strane budete šťastní, že sa veľa vecí vyjasnilo a uzavrelo (myslím, že naozaj neostalo niečo, čo by bolo nevysvetlené), na druhej cítite prázdno a neviete, či váš život bude mať ešte zmysel (môj áno, keďže už spomínaná Cress na mňa čaká). Dokonca by som povedala, že veľa z nás dostane/dostalo viac ako predpokladalo, keďže autorka načrela aj do budúcnosti a ukázala nám, aké plány majú postavy, čo na nich zhruba čaká a podobne. Neviem ako vy, ale mňa vždy zaujíma, čo s nimi bude ďalej, nemám rada, keď je big koniec nejakej série a zrazu sa len tak odsekne. Keď už to má byť finále, tak poriadne!

Nemôžem povedať nič iné než samé pozitíva. Postavy, prepracované rozprávky, nové nápady, úžasný autorkin štýl, ktorý vás pohltí, prepletené osudy, vzájomná nadväznosť - to všetko bolo proste DOKONALÉ! Nebojím sa povedať, že tento diel považujem za naozaj jednu z najlepších kníh, ktorú som v tomto roku čítala. Keďže som momentálne tesne po prečítaní tohto titulu, hlavou sa mi hmýri množstvo pozitívnych reakcií, ktoré sa snažím usporiadať do zmysluplných viet, aj keď by mohla byť celá recenzia pozostávať zo slov skvelé, perfektné, vynikajúce a ďalších superlatív. V tomto prípade vám naozaj len môžem odporučiť túto sériu, aby si každý z vás utvoril svoj vlastný názor (neverím, že by bol negatívny), ale za mňa odporúčam všetkými desiatimi. 

V takýchto prípadoch ma mrzí, že tu nemám aj viac lajkov, keďže päť je málo. Ešte by som sa rada vyjadrila aj k obálkam a musím uznať, že sú krásne, jediným nedostatkom je pre mňa mäkká väzba, ktorá mám pocit, že sa za chvíľku rozpadne a rozhodne by som viac ocenila, keby sa na takúto bichľu použije pevná.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk. Knihu si môžete výhodne zakúpiť TU. 

Pia Dušak - Dobrovoľne nasilu

Kvôli strachu, že ostaneme samé, sme vo vzťahu, kde nemáme dobrú spoločnosť.

Alica sa rozíde so Samom a zo strachu, aby neostala sama a kvôli stereotypu, do ktorého upadala nadviazala vzťah s Romanom. Roman je krásny, úspešný, zabezpečený a možno aj trochu arogantný, ale má všetko. Dokonca aj manželku :-). Alica si uvedomuje, že okoreniť si život mileneckým vzťahom so ženatým chlapom nie je správne, napriek tomu sa z neho nevie vymotať. Prežije päť mesiacov plných hádok, horkosti, zákernosti, jednoducho päť mesiacov plných utajeného vzťahu, ktorý často smeroval do postele, ale nikam inam.

Evitovky - osobitná skupina kníh, ktorú jedni čitatelia zbožňujú, iní považujú za nekvalitné čítanie. Už veľakrát som sa stretla s odsudzujúcimi až posmešnými názormi, keď niekto videl, že mám v rukách knihu od vydavateľstva Evita PRESS. Pritom ja sa stále pýtam prečo? Evitovky sú skvelé, malé oddychovky, napísané často krát životom, ktoré máte prečítané veľmi rýchlo, ale často aj po prečítaní vo vás rezonujú mnohé myšlienky. Pia je jednou z mojich najobľúbenejších autoriek, a tak som si povedala, že dám šancu jej knihe Dobrovoľne nasilu. A ako to dopadlo ?

"Po deviatich mesiacoch "utrpenia" sa vyliahlo kuriatko, malá Stela, bez vláskov a s veľkými zvedavými očami. Po svojom otcovi nemala nič, bola celá mama. Krásna, nežná, jemná."

Zapliesť sa so ženáčom? Tak to absolútne neznie dobre a mladej učiteľke Alici sa situácia, do ktorej sa dostala, absolútne nepáči. Po nevydarenom trojročnom vzťahu so Samom však nechcela zostať sama, a tak sa ocitla v začarovanom kruhu na tej najnevýhodnejšej pozícii - milenka. Navyše, stretnutie s manželkou svojho dokonalého Romana spôsobí, že Roman už nie je taký dokonalý ako sa na prvý pohľad môže zdať a mnohé z jeho rečí sú len klamstvá. Lenže ako sa dostať z tohto vzťahu, keď nechce byť sama? Nie vždy je to jednoduché, najmä ak si zvyknete na ten pocit, že je vždy s vami niekto druhý a vy nie ste sami. Práve tento strach z osamelosti priam sršal z Alice a dôkazom boli aj jej preskoky z jedného vzťahu do druhého. Úprimne, sama by som asi také tempo nezvládla, ale chápala som, že jej to tak proste vyhovovalo. Ako hrdinka nebola zlá, vedela som sa ňou aj stotožniť, aj keď som niekedy (často) mala pocit, že ťahá za ten kratší koniec a proste sa len necháva využívať a robí všetko to, čo jej Roman povie. Ale tak to asi chodí, keď ste len milenka, či ? 

"Prvýkrát som sa pred Romanom rozrevala, keď v meste otvorili novú francúzsku reštauráciu a ja som veľmi, ale skutočne veľmi chcela niečo ochutnať z jedálneho lístka."

Téma mileniek a manželstiev je podľa mňa aj v dnešnej dobe stále tabuizovaná, aj keď je to akýsi trend, že si hlavne muži (ani ženy nie sú, pravdaže, sväté) radi odskočia zo svojej spálne do postele nejakej inej ženy. Páčilo sa mi, že Pia sa rozhodla poukázať práve na to, že takýto "vzťah" nemôže fungovať, že v podstate vy ste tá najväčšia sviňa, ktorá pomohla rozbiť to manželstvo. Nevere nikdy nebola, nie je a ani nebude okej a je veľmi dôležité na tento fakt nezabudnúť, čo nám pripomenula aj autorka. Je len na vás, na ktorú stranu sa prikloníte a či budete držať hlavnej hrdinke palce alebo ju hneď na začiatku za jej činy odsúdite. 

Knižočka je to opäť útla, takže ju máte prečítanú za pár hodín. Krátke dialógy, množstvo akcie bez zbytočných digresií znamenali rýchlu jazdu a vám bolo až ľúto, keď už skončila. Opäť som sa nenudila, opäť som sa nasmiala a dostala som presne to, čo som čakala. Pia síce píše jednoducho, ale o to lepšie. Niekedy totiž ani dlhé, ťažké vety nie sú zárukou dobrého čítania, často je to práve naopak. Výhodou Evitoviek je, že všetky sú písané takým dobre čitateľným štýlom a je len vás, ktorý z týchto príbehov si vyberiete, ktorý vás viac zaujme a osloví. Ja som mala chuť sa pozrieť práve na niečo takéto a svoj výber som neoľutovala. Pia splnila všetky kritériá, ktoré má obsahovať dobre napísaná romantická, vtipná a zaujímavá. Pokiaľ máte chuť na niečo ľahké, tak vám túto knihu odporúčam všetkými desiatimi.

Myslím, že je úplne jasné, aké hodnotenie si kniha zaslúži a na základe mojej recenzie ste už na to asi aj sami prišli. Nemôžem dať nič iné než plný počet, čiže  5 lajkov. Pevne verím, že sa názor na tieto knihy v knižnej blogosfére zlepší a že im dáte šancu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu KNIHY PRE KAŽDÉHO. Knihu si môže výhodne zakúpiť TU.