Nie sú ako my...
Nové začiatky bývajú náročné.
Pred začiatkom štvrtého ročníka na strednej sme sa presťahovali do Západnej Virgínie a mne nezostalo nič iné ako vysporiadať sa s tamojším nárečím, chabým prístupom na internet a nekončiacou nudou... až som raz zbadala svojho vysokého sexi suseda s tajomnými zelenými očami. Zdalo sa, že veci sa pohnú k lepšiemu... A potom otvoril ústa. Daemon je neznesiteľný. Arogantný. Človek má chuť ho prizabiť. Nevychádzame spolu. Ani trochu. No keď na mňa zaútočí neznámy chlap, Daemon mávnutím ruky zastaví čas a stane sa... niečo nečakané. Sexi mimozemšťan, ktorý býva vo vedľajšom dome na mne zanechá stopu. Počuli ste dobre. Mimozemšťan. Ukáže sa, že Daemon a jeho sestra majú celú galaxiu nepriateľov, ktorí si chcú privlastniť ich schopnosti. Okrem toho, vďaka Daemonovmu dotyku svietim ako vianočný stromček. Ak to chcem prežiť, musím sa držať blízko neho, až kým mimozemská stopa celkom nevybledne. Teda, ak ho dovtedy neprizabijem.
Jennifer je jedna z mojich najobľúbenejších autoriek a neviem ani spočítať to množstvo kníh, ktoré som od nej prečítala a zdobia mi knižnicu. Myslím, že môžem s hrdosťou povedať, že je to pre mňa už dlhšiu dobu najlepšia autorka new adult a young adult kníh. Aj napriek tomu, že ich má na konte už naozaj obrovské množstvo, dokáže stále pútavo písať a vždy ma niečím zaujať. Na Obsidián čakám už neskutočne dlho, až som ani nedúfala, že sa niekedy dočkáme prekladu. Angličtina je môj úhlavný nepriateľ, a preto mi neostávalo nič iné než dúfať, že možno raz, v češtine alebo slovenčine, vyjde aj toto báječné dielko. A tento zázrak sa stal. Keď táto kniha vyšla v origináli, čitatelia sa za ňou išli doslova poblázniť. Moje očakávania boli preto naozaj obrovské a bola som zvedavá, či po toľkom čakaní, ma kniha nesklame.
Upíri, vlkolaci, čarodejníci - už sme tu mali všeličo. Tentokrát sa však stretávame s mimozemšťanmi. A nielen tak hocijakými. Daemon je totiž krásny, úžasný, no za to arogantný, sebavedomý a poriadne otravný. Kat by sa mu najradšej vyhýbala, alebo ho aspoň nakopala do toho pekného zadku. Lenže potom ju zrazu zachráni a ona sa dozvie jeho tajomstvo. Prvé, čo vám teraz napadne je, že ste už takúto zápletku niekde čítali. Áno, je to Súmrak. Podobnosť s týmto dielom je naozaj veľmi silná. Keďže séria Lux bola napísaná v období najväčšej slávy Twilightu, je cítiť, že ním bola ovplyvnená. Našťastie, okrem veľmi podobného (niekto by možno povedal až totožného) námetu, nemajú tieto knihy veľa spoločného. Twilight bol príliš sladký, dosť naivný, autorka sa bála vyhrať so slovami a všetko držala skôr v takej nevinnej romantickej rovine. V tomto prípade sa však Jennifer naplno odviazala, využívala drzosť, hravosť, iskrenie a príbeh tak nabral oveľa silnejší ráz. Bol proste šťavnatejší. Mala som pocit, ako keby sa Jennifer poučila zo všetkých chýb Stephenie Meyer a napísala nový Súmrak - v lepšom, živšom, dokonalejšom šate. Variácií na Twilight bolo neskutočne veľa, autori sa doslova predbiehali, kto napíše niečo lepšie. Aj napriek tomu, že mnohé tieto spracovania boli skvelé, predsa len nedosiahli to, čo v tej dobe Stephenie vytvorila. Mám pocit, že Jennifer sa to ale podarilo. Presne odhadla, po čom dnešní čitatelia túžia a ako napísať knihu, aby si ju všetci zamilovali. Priznám sa, že som Twilight zbožňovala. Nie som si istá, aké by bolo moje hodnotenie teraz, s odstupom času a väčšou čitateľskou vyspelosťou, no aj tak sa vždy rada vraciam k podobným príbehom. Obsidián prekonal všetky očakávania, ktoré som mala a ja som sa od neho nevedela odtrhnúť.
"Daemon bol pod vodou pridlho. A vedela som, že niečo na ňom nie je úplne normálne. Ani na jednom z nich."
Upíri, vlkolaci, čarodejníci - už sme tu mali všeličo. Tentokrát sa však stretávame s mimozemšťanmi. A nielen tak hocijakými. Daemon je totiž krásny, úžasný, no za to arogantný, sebavedomý a poriadne otravný. Kat by sa mu najradšej vyhýbala, alebo ho aspoň nakopala do toho pekného zadku. Lenže potom ju zrazu zachráni a ona sa dozvie jeho tajomstvo. Prvé, čo vám teraz napadne je, že ste už takúto zápletku niekde čítali. Áno, je to Súmrak. Podobnosť s týmto dielom je naozaj veľmi silná. Keďže séria Lux bola napísaná v období najväčšej slávy Twilightu, je cítiť, že ním bola ovplyvnená. Našťastie, okrem veľmi podobného (niekto by možno povedal až totožného) námetu, nemajú tieto knihy veľa spoločného. Twilight bol príliš sladký, dosť naivný, autorka sa bála vyhrať so slovami a všetko držala skôr v takej nevinnej romantickej rovine. V tomto prípade sa však Jennifer naplno odviazala, využívala drzosť, hravosť, iskrenie a príbeh tak nabral oveľa silnejší ráz. Bol proste šťavnatejší. Mala som pocit, ako keby sa Jennifer poučila zo všetkých chýb Stephenie Meyer a napísala nový Súmrak - v lepšom, živšom, dokonalejšom šate. Variácií na Twilight bolo neskutočne veľa, autori sa doslova predbiehali, kto napíše niečo lepšie. Aj napriek tomu, že mnohé tieto spracovania boli skvelé, predsa len nedosiahli to, čo v tej dobe Stephenie vytvorila. Mám pocit, že Jennifer sa to ale podarilo. Presne odhadla, po čom dnešní čitatelia túžia a ako napísať knihu, aby si ju všetci zamilovali. Priznám sa, že som Twilight zbožňovala. Nie som si istá, aké by bolo moje hodnotenie teraz, s odstupom času a väčšou čitateľskou vyspelosťou, no aj tak sa vždy rada vraciam k podobným príbehom. Obsidián prekonal všetky očakávania, ktoré som mala a ja som sa od neho nevedela odtrhnúť.
"Daemonove slová na rozlúčku viseli nado mnou ako hustý zlovestný oblak po celý zvyšok včera a dokonca aj v sobotu."
Skvelá zápletka, skvelé postavy, skvelý príbeh, skvelý jazyk, skvelé dialógy. Mohla by som slovo skvelé použiť hádam na všetko, čo sa týka tejto knihy. Mimozemšťania boli veľmi dobrou voľbou, pretože to bola niečo netypické, niečo s čím sa nestretnete v každej druhej knihe. Znamenia, ktoré zanechajú na ľuďoch a priťahujú nepriateľov, planéta, z ktorej museli utiecť a ocitli sa na zemi - to všetko dodávalo príbehu výnimočnosť. Jenn mala vymyslené všetko od začiatku až po koniec. Napriek tomu, že to bol ešte len prvý diel, ktorý by nás mal do celého príbehu uviesť, bol dynamický, vyvíjal sa a odohralo sa v ňom naozaj dosť. Pokiaľ si autorka zachová takéto tempo a výnimočnosť, máme sa rozhodne na čo tešiť. Musím sa priznať, že sa mi táto recenzia píše naozaj ťažko, keďže mnou stále lomcujú pocity a sťažka sa mi hľadajú slova, ktorými by som vyjadrila výnimočnosť tejto knihy. Niekedy sa len tak zrazu objaví autor alebo autorka, ktorí vás proste presvedčia o tom, že na svete sú výnimoční ľudia, ktorí vedia písať tak dokonale, že je to dar od Boha. A jednou z nich je aj Jennifer. Obsidián ulahodí nielen fanúšikom Twilightu, ale aj každému, kto má rád fantasy série s nádychom romantiky. Som neskutočne vďačná, že sme sa konečne dočkali prekladu, pretože sa tak na slovenský trh dostala naozaj fantastická kniha.
Žiadna chybička, nič, čo by som mohla príbehu vytknúť. Hrdo vyhlasujem, že Obsidián sa (zatiaľ) pre mňa stáva najlepšou knihou roka 2019. Už dávno sa mi nedostalo do rúk tak magické fantasy, ktoré by celkom opantalo môjho čitateľského ducha.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť TU.
Žiadna chybička, nič, čo by som mohla príbehu vytknúť. Hrdo vyhlasujem, že Obsidián sa (zatiaľ) pre mňa stáva najlepšou knihou roka 2019. Už dávno sa mi nedostalo do rúk tak magické fantasy, ktoré by celkom opantalo môjho čitateľského ducha.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť TU.