sobota 18. mája 2019

Obsidián - Jennifer L. Armentroutová

Nie sú ako my...

Nové začiatky bývajú náročné. 
Pred začiatkom štvrtého ročníka na strednej sme sa presťahovali do Západnej Virgínie a mne nezostalo nič iné ako vysporiadať sa s tamojším nárečím, chabým prístupom na internet a nekončiacou nudou... až som raz zbadala svojho vysokého sexi suseda s tajomnými zelenými očami. Zdalo sa, že veci sa pohnú k lepšiemu... A potom otvoril ústa. Daemon je neznesiteľný. Arogantný. Človek má chuť ho prizabiť. Nevychádzame spolu. Ani trochu. No keď na mňa zaútočí neznámy chlap, Daemon mávnutím ruky zastaví čas a stane sa... niečo nečakané. Sexi mimozemšťan, ktorý býva vo vedľajšom dome na mne zanechá stopu. Počuli ste dobre. Mimozemšťan. Ukáže sa, že Daemon a jeho sestra majú celú galaxiu nepriateľov, ktorí si chcú privlastniť ich schopnosti. Okrem toho, vďaka Daemonovmu dotyku svietim ako vianočný stromček. Ak to chcem prežiť, musím sa držať blízko neho, až kým mimozemská stopa celkom nevybledne. Teda, ak ho dovtedy neprizabijem.

Jennifer je jedna z mojich najobľúbenejších autoriek a neviem ani spočítať to množstvo kníh, ktoré som od nej prečítala a zdobia mi knižnicu. Myslím, že môžem s hrdosťou povedať, že je to pre mňa už dlhšiu dobu najlepšia autorka new adult a young adult kníh. Aj napriek tomu, že ich má na konte už naozaj obrovské množstvo, dokáže stále pútavo písať a vždy ma niečím zaujať. Na Obsidián čakám už neskutočne dlho, až som ani nedúfala, že sa niekedy dočkáme prekladu. Angličtina je môj úhlavný nepriateľ, a preto mi neostávalo nič iné než dúfať, že možno raz, v češtine alebo slovenčine, vyjde aj toto báječné dielko. A tento zázrak sa stal. Keď táto kniha vyšla v origináli, čitatelia sa za ňou išli doslova poblázniť. Moje očakávania boli preto naozaj obrovské a bola som zvedavá, či po toľkom čakaní, ma kniha nesklame.

"Daemon bol pod vodou pridlho. A vedela som, že niečo na ňom nie je úplne normálne. Ani na jednom z nich."

Upíri, vlkolaci, čarodejníci - už sme tu mali všeličo. Tentokrát sa však stretávame s mimozemšťanmi. A nielen tak hocijakými. Daemon je totiž krásny, úžasný, no za to arogantný, sebavedomý a poriadne otravný. Kat by sa mu najradšej vyhýbala, alebo ho aspoň nakopala do toho pekného zadku. Lenže potom ju zrazu zachráni a ona sa dozvie jeho tajomstvo. Prvé, čo vám teraz napadne je, že ste už takúto zápletku niekde čítali. Áno, je to Súmrak. Podobnosť s týmto dielom je naozaj veľmi silná. Keďže séria Lux bola napísaná v období najväčšej slávy Twilightu, je cítiť, že ním bola ovplyvnená. Našťastie, okrem veľmi podobného (niekto by možno povedal až totožného) námetu, nemajú tieto knihy veľa spoločného. Twilight bol príliš sladký, dosť naivný, autorka sa bála vyhrať so slovami a všetko držala skôr v takej nevinnej romantickej rovine. V tomto prípade sa však Jennifer naplno odviazala, využívala drzosť, hravosť, iskrenie a príbeh tak nabral oveľa silnejší ráz. Bol proste šťavnatejší. Mala som pocit, ako keby sa Jennifer poučila zo všetkých chýb Stephenie Meyer a napísala nový Súmrak - v lepšom, živšom, dokonalejšom šate. Variácií na Twilight bolo neskutočne veľa, autori sa doslova predbiehali, kto napíše niečo lepšie. Aj napriek tomu, že mnohé tieto spracovania boli skvelé, predsa len nedosiahli to, čo v tej dobe Stephenie vytvorila. Mám pocit, že Jennifer sa to ale podarilo. Presne odhadla, po čom dnešní čitatelia túžia a ako napísať knihu, aby si ju všetci zamilovali. Priznám sa, že som Twilight zbožňovala. Nie som si istá, aké by bolo moje hodnotenie teraz, s odstupom času a väčšou čitateľskou vyspelosťou, no aj tak sa vždy rada vraciam k podobným príbehom. Obsidián prekonal všetky očakávania, ktoré som mala a ja som sa od neho nevedela odtrhnúť. 

"Daemonove slová na rozlúčku viseli nado mnou ako hustý zlovestný oblak po celý zvyšok včera a dokonca aj v sobotu."

 
Skvelá zápletka, skvelé postavy, skvelý príbeh, skvelý jazyk, skvelé dialógy. Mohla by som slovo skvelé použiť hádam na všetko, čo sa týka tejto knihy. Mimozemšťania boli veľmi dobrou voľbou, pretože to bola niečo netypické, niečo s čím sa nestretnete v každej druhej knihe. Znamenia, ktoré zanechajú na ľuďoch a priťahujú nepriateľov, planéta, z ktorej museli utiecť a ocitli sa na zemi - to všetko dodávalo príbehu výnimočnosť. Jenn mala vymyslené všetko od začiatku až po koniec. Napriek tomu, že to bol ešte len prvý diel, ktorý by nás mal do celého príbehu uviesť, bol dynamický, vyvíjal sa a odohralo sa v ňom naozaj dosť. Pokiaľ si autorka zachová takéto tempo a výnimočnosť, máme sa rozhodne na čo tešiť. Musím sa priznať, že sa mi táto recenzia píše naozaj ťažko, keďže mnou stále lomcujú pocity a sťažka sa mi hľadajú slova, ktorými by som vyjadrila výnimočnosť tejto knihy. Niekedy sa len tak zrazu objaví autor alebo autorka, ktorí vás proste presvedčia o tom, že na svete sú výnimoční ľudia, ktorí vedia písať tak dokonale, že je to dar od Boha. A jednou z nich je aj Jennifer. Obsidián ulahodí nielen fanúšikom Twilightu, ale aj každému, kto má rád fantasy série s nádychom romantiky. Som neskutočne vďačná, že sme sa konečne dočkali prekladu, pretože sa tak na slovenský trh dostala naozaj fantastická kniha.


Žiadna chybička, nič, čo by som mohla príbehu vytknúť. Hrdo vyhlasujem, že Obsidián sa (zatiaľ) pre mňa stáva najlepšou knihou roka 2019. Už dávno sa mi nedostalo do rúk tak magické fantasy, ktoré by celkom opantalo môjho čitateľského ducha.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť TU.

piatok 17. mája 2019

Žiadnu lásku, len sex - Vi Keelandová

Osem týždňov neviazaného sexu?
Čo tým stratí?

Môj vzťah s Hunterom sa začal takto: Stretli sme sa na svadbe. Celú noc sme po sebe vrhali pohľady. Jeho drzé, oplzlé reči by ma inokedy odradili, no z nepochopiteľného dôvodu sa stal presný opak. Skončili sme v mojej hotelovej izbe. Nasledujúce ráno som sa vrátila do New Yorku a jeho som nechala v Kalifornii aj s mojím nesprávnym telefónnym číslom. Po roku sa našej spoločnej priateľke narodilo dieťa a ja som sa pri tej príležitosti znovu stretla s Hunterom. Scenár sa opakoval. Odletela som do New Yorku a jemu nechala zlé číslo, tentoraz matkino. Tá svojimi rečami o vnúčatách a svadbe odstraší každého chlapa. Nasledujúci týždeň sa však objavil u nás doma na večeri. Ten blázon si moju mamu celkom získal! Hunter mal pracovne stráviť v New Yorku osem týždňov. Navrhol mi, aby sme si ten čas spestrili poriadnymi súložami. Osem týždňov bezuzdného sexu bez akýchkoľvek záväzkov? Čo tým stratím? Nič, pomyslela som si. Veď je to len sex, žiadna láska. Ale viete, ako to chodí: človek mieni, Pán Boh mení.

Vi Keelandová pre mňa nie je žiadne neznáme meno. Približne pred rokom sa mi dostala od nej do rúk kniha Egomaniak, s ktorou som bola veľmi spokojná. Preto som ani na sekundu neváhala a chcela som si prečítať aj jej ďalší literárny počin. To, že mám rada "červenú knižnicu" nie je žiadny tajomstvom. Prečítala som už mnoho kníh s erotickým nádychom, a preto sa stáva čoraz ťažšie a ťažšie nájsť titul, ktorý by ma dokázal naplno zaujať. Žiadnu lásku, len sex mal už podľa anotácie vysoké šance stať sa u mňa dobre hodnotenou knihou. Na internete som našla množstvo pozitívnych recenzií, z ktorých je cítiť nielen to, že sú čitatelia s touto knihou nadmieru spokojní, ale zároveň je u nich Vi ako autorka veľmi vysoko a je vidieť, že si jej tvorbu naozaj obľúbili. A má podľa mňa veľký predpoklad na to, aby sme si ju obľúbili aj my na Slovensku.

"Aj keď ma rád otravoval so sexom - pričom niekedy to nebolo až také otravné -, akosi som uverila, že nes večer je jeho kompliment úprimný."

Natalia a Hunter sa stretnú len tak náhodou. Len tak náhodou spolu strávia noc. Len tak náhodou sa to zopakuje. Len tak náhodou majú spolu stráviť osem týždňov. Ibaže by to nebola náhoda. Natalia už zanevrela na lásku a rozhodla sa stať silnou emancipovanou ženou, ktorá si dokáže užívať sex bez toho, že by v tom hľadala niečo viac. Hunterovi to vyhovuje, veď takú ženu si praje stretnúť každý muž. Obaja nič neočakávajú, ale osud to zariadi celé inak. Sprvu som bola prekvapená z toho, ako Natalia koná a myslí. Mala som pocit, že je to muž v ženskom tele. Postupne však aj ona začala mäknúť a začala sa nám ukazovať nežná kvetinka. Bolo cítiť, ako sa pod vplyvom Huntera mení a mňa mimoriadne bavilo sledovať celú túto transformáciu jej osobnosti. Ich konverzácie boli plné vzájomného doťahovania, podpichovania, smiechu, až ste mali chuť začať sa smiať s nimi a tiež si nájsť takého Huntera. Už dávno som sa nestretla s takými jednoduchými, no za to fantastickými a chytľavými dialógmi, aké pre nás autorka vytvorila. Celkovo oceňujem, že práve dialóg bol prvok, na ktorom Vi vystavala celý príbeh. Opisných a monologických pasáží tu bolo naozaj veľmi málo a príbeh sa doslova sám čítal. Podobne ako pri Egomaniakovi, aj v tomto prípade boli dôležitou zložkou hlavné postavy, ktoré si v podstate celý dej ukradli pre seba. Vedľajších postáv sa tu vyskytlo naozaj máličko a rozhodne nečakajte, že by sa nejako výrazne prejavili. Musím sa priznať, že mi to v tomto prípade vôbec nevadilo. Keďže autorka zvolila duálne rozprávanie, vôbec neboli potrebné. Opäť raz musím zdôrazniť, že striedanie pohľadov je podľa mňa najlepším spôsobom písania, ktorý nám nielen umožňuje lepšie pochopiť konanie postáv, ale zároveň ženie aj dej dopredu. 

"Nikdy v živote som nebola pred rande taká nervózna."

Pikantné, pikantné, veru poriadne pikantné. Čo si budeme nahovárať, kniha bola doslova preplnená erotickými scénami. Už podľa anotácie je mnohým čitateľom jasné, že o erotické scény nebude núdza a musím povedať, že v tomto prípade ich bolo naozaj požehnane. Našťastie, Vi ich vie napísať naozaj dobre, bez toho, že by ste sa pri ich čítaní cítili trápne. Neboli presladené, neboli naivné, boli zo života. Tak ako aj celý príbeh. Páčilo sa mi, že Vi nič neprifarbovala a ukázala nám aj tie smutnejšie, temnejšie stránky. Tak isto nechýbali ani návraty do minulosti, ktoré mnoho vecí objasnili. Zo začiatku to vyzerá tak, že pôjde len o bezduchý erotický román, pravdou však je, že sa v ňom skrýva omnoho viac. Jednotlivé kúsky do seba začnú zapadať až postupne a nakoniec vznikne perfektný príbeh, ktorý som si užila. Egomaniak nasadil latku vysoko, ale tento titul ho dokázal prekonať a páčil sa mi ešte viac. Za najväčšie plus jednoznačne považujem jazyk, ktorým je kniha písaná, keďže je mimoriadne chytľavý a už od začiatku si vás získa. Vôbec by mi neprekážalo, keby autorka ešte nejakých sto strán dopísala, pretože som mala pocit, že sa mi tie stránky otáčali v rukách akosi príliš rýchlo.  

Niekedy si myslím, že už ani nenájdem takú dobrú erotickú knihu, ktorej by som dala v recenzii plný počet lajkov. A potom sa zrazu objaví Vi a presvedčí ma o tom, ako strašne som sa mýlila a podcenila ju. Pokiaľ máte chuť na ľahké pikantné čítanie, určite vyskúšajte Žiadnu lásku, len sex. Verím, že sa poriadne začervenáte.

 https://www.bux.sk/knihy/413396-ziadnu-lasku-len-sex.html