Polročné vysvedčenie je za nami, dneska oslavujem svoje utorkové meniny a tak ma napadlo, že by to možno chcelo aj nejaký ten článok :) Nápadov bolo kopec, no ktorý vybrať, aby vás čo najviac zaujal? Všimla som si, že sa na blogoch začalo dosť hovoriť o knihách zo sérií, či bez pokračovaní, ktorá z nich je lepšia a tak ďalej, a tak ďalej. Ja som sa rozhodla zamerať konkrétne iba na série, keďže si myslím, že je ich už toľko veľa, až si zaslúžia samostatný článok.
Ja sama sa radím skôr k tým, ktorý preferujú knihy bez pokračovaní. Série niekedy môžu byť fajn, no ja najviac neznášam to čakanie a presúvanie termínov vydania ďalších dielov. No proste ma ide trafiť šľak. Nájsť však v kníhkupectvách nejakú dobrá YA knihu, ktorá by nemala pokračovanie, je priam nemožné. Autorky milujú písanie pokračovaní a komplikovanie našich životov (teda životov postáv), a preto nám nezostáva nič iné, len sa s tým všetkým zmieriť a snažiť sa vychutnať si knihy najviac ako to ide. Na túto tému by sa dalo písať naozaj veľa, ale o tom, potom, teraz vám prinášam pár kategórií a pojmov, ktoré sa mi (nám) spájajú so sériami asi najčastejšie.
Skvelá jednotka, horšia dvojka, no a trojka bez komentára!
Dá sa povedať, že s týmto sa stretávam pri mnohých knihách. Jednotka ma vždy strašne zaujme a som z nej úplne hotová, pri ďalšom si myslím, že sa autorke moc nepodaril, no a pri ďalšom mám chuť knihu vyhodiť von z okna. Nejde o to, koľko má séria dielov, no najčastejšie mám pocit, že sa to deje pri trilógiach. Autorka sa vyhrá s prvým dielom, napíše ho skvele, no druhý vždy odflákne a tretí napíše len preto, aby sa nepovedalo. Naozaj ma mrzí, keď sa to stane nejakej mojej obľubenej knihe a som vďačná za autorky, ktoré svoje knihy napíšu VŠETKY kvalitne.
Príklad: Vo veľkej miere sa to hovorí o Zlodejke duší (mám prečítaný len 1.diel, takže neviem presne ešte povedať), no ja som mala pocit, že tomu tak bolo pri knihách Som číslo 4 a Nádherné bytosti.
Prekliate dvojky!
S týmto pojmom sa stretávame asi najčastejšie a autoriek je veľmi obľúbený. Neviem, čím to je, no zaujímalo by ma, prečo si autorky vždy myslia, že keď narvú do druhých dielov všade ľúbostné trojuholníky, tak sa nám to bude páčiť. Ak sa aj v druhom dieli neobjaví žiadny ĽT, tak potom je napísaný úplne nanič a zbytočne, len aby nás oddialil od konca.
Príklad: Ja som bola veľmi sklamaná zo Záhrobia (aj keď sa mnohým z vás páčil viac ako Záblesk), ale naprílad aj kniha Sila šestky nebola lepšia.
Menej je niekedy viac!
Zbytočné naťahovanie sérií. Aj tak by sa to dalo povedať. Niekedy mám pocit, že sa autorky/ autori silou mocu snažia predĺžit série a tak tam vopchajú nejaký diel, ktorý aj keď si neprečítate a skočíte rovno na ďalší, nič nezmeškáte. Možno by bolo niekedy lepšie, keby sa séria o 1, 2 dieliky skrátila a čiatateľ by bol hneď spokojnejší.
Príklad: Séria Zavrhnutý a kniha Pád sú ideálne príklady.
Ako cez kopirák!
Čo sa týka YA kníh, tak hlavne pri nich sa stretávame s knihami, ktoré sú si až príliš rovnaké. Príbeh, hlavné postavy, všetko je to úplne rovnaké a ja len rozmýšľam, či autorky písali dané knihy spolu, alebo je to len náhoda. Mimoriadne populárnej je to hlavne čo sa týka anjelskej tematiky.
Príklad: Veľmi podobný námet sa mi zdal pri knihách Nadpozemská a Záblesk, všetko to s tými poslaniami a láskou a tak :)
Obľúbenosť trilógií!
Všimli ste si niekedy koľko vychádza trilógií? Neviem, čím to, no práve 3 diely sú symbolom mnohých sérií. Niektoré sú lepšie, iní horšie, no ja pravda, že sa magická trojka vyskytuje veľmi často. Čo sa týka príkladov, tak by sme ich mohli yvmenovať fakt veľa, no asi k tým najznámejším patrí určite kniha Nadpozemská, Záblesk, Zlodejka duší, Divergencia, či séria Drahokamy.
Mnohopočetnosť nie je najobľúebnejšia!
Trilógií sa vysktuje veľa, no takých pentalógií, alebo dokonca až sextalógií nebehá po svete veľa. Aj keď sa autorky dokáže vypísať a takých 4-dielnych sérií nebehá po svete málo, napísať 7 skvelých kníh, či konca viac, to už je naozaj riskantný kúsok. Jednou z mála autoriek, ktorá dokázala baviť čitateľov stále je J. K. Rowlingová, ktorej Harry Potter je určite príkladom pre všetkých spisovateľov.
Príklad: Svojími siahodlhými sériami valcujú svet aj R. Mead a C. Clare so svojimi sériami Upírska akadémia a Nástroje smrteľníkov.
Prvá zaujme, druhá zostáva v tieni!
S týmto problém sa určite stretáva mnoho populárnych autorov. Akonáhle autor napíše nejakú dobrú knihu, alebo skôr sériu, čitateľ si ho hneď uloží v pamäti. S tým by pravdaže nebol problém, no čo sa stane, keď autor vydá ďalšie knihy? Vo väčšine prípadov sa zaradia až na druhé miesto a zostanú v pozadí, pretože ich prvá kniha/séria predbehla. Pravdaže, nedá sa s tým nič robiť, je to prirodzená reakcia našej pamäti.
Príklad: Ako najlepší príklad ma napadá opäť raz stará dobrá Rowlingová, ktorá pre nás mnohých zostane navždy ako autorka toho príbehu o Harry Potterovii (a to má na konte aj ďalšie skvelé knihy).
Podľa seba súdim teba!
Tento bod úzko súvisí s tým predošlým. Autor/ka vydá nejakú sériu, ktorá sa nám buď páči alebo nepáči. Keď potom príde s niečím novým, naše mozgové závity si začnú vybavovať tú onú autora/autorku a my premýšľame. Keď sa nám kniha páčila, očakávme, že sa nám bude páčiť aj tá ďalšia. Opäť raz to proste je len v nás a je len pár jedincov, ktorý nesúdia knihy podľa autorových predošlých.
Príklad: V tejto chvíli ma napadá L. Oliver, ktoej má za chvíľku u nás vyjsť kniha Panika (ja sa na ňu mimoriadne teším) a tak všetci očakávme, či bude ako jej predošlé diela :)
Otrasnú hlavnú hrdinku kompenzujeme sexi hlavným hrdinom!
Pokiaľ môj blog čítavate pravidelne, tak ste si možno všimli, že ja a hlavné hrdinky, to nejde zrovna dokopy. S mnohými z nich mávam dosť problém a je to podľa dosť veľký problém súvisiaci hlavne so sériami. Zo začiatku väčšina hlavných hrdiniek vyzerá super, no už po čase ma ide poraziť. Väčšinu sérií našťasti zachraňujú skvelí hlavní hrdinovia, vďaka ktorým dokážem mnoho kníh dočítať úplne dokonca.
Príklad: Úplne na nervy mi liezla Luce z Pádu, Bethany zo Záblesku a Nora zo Zavrhnutého. To bola kastrofa s veľkým K ;)
Mnoho krát to zachráni pekná obálka!
Čo sa týka obálok, je to tiež jedna z tém, ktorá by si zaslúžila samostatný článok (ale o tom potom). Už sa mi pár krát stalo, že keď som sa pustila do nejakej knihy a nepáčila sa mi, tak útechou bola aspoň pekná obálka (no čo iné mi zostávalo, keď som za nejakú knihu vyhodila toľko peňazí). Je to síc povrchné a určite vám to veľa nedá, no je príjemný pocit mať doma dobrú/zlú knihu, ktorá má aspoň peknú obálku.
Príklad: Séria Pád mala celkom podarené obálky.