Jeden výlet. Jeden rozchod. Jedna (ne)zabudnutá láska.
Addie a jej sestra vyrážajú na cestu do Škótska, kde sa koná priateľkina svadba. Hudba je prichystaná, sladkosti zbalené, no len čo vyštartujú, niekto do nich zozadu narazí. Ako naschvál za volantom sedí Addin bývalý frajer Dylan, ktorému sa doteraz vyhýbala. Dylan a jeho najlepší kamarát mieria na tú istú svadbu, a keďže je ich auto nepojazdné a verejná doprava nedostupná, Addie nemá na výber a musí ich vziať so sebou. Maličké auto je čoskoro plné nielen batožiny, ale aj tajomstiev, a počas niekoľkohodinovej cesty sa Dylan a Addie nevyhnú spomienkam na svoj zložitý vzťah... Celý čas sa im navyše lepí smola na päty. Stihnú vôbec doraziť na obrad? A čo je dôležitejšie, naozaj sa ich vzťah pred rokmi ocitol na konci cesty?
Aj napriek tomu, že vám každý povie, že knihu nikdy nemáte súdiť podľa obalu, niekedy sa jednoducho tomuto faktoru nevyhnete. Sama som odporca tejto teória, avšak občas sa nájde nejaká kniha, ktorá má jednoducho tak krásnu a pútavú obálku, že sa mi nechce veriť, že by v sebe skrývala nekvalitný príbeh. Obálka Road tripu ma zaujala hneď na prvý pohľad. Jemná, negýčová, perfektne vystihuje anotáciu a ako som pri čítaní zistila, tak aj príbeh. Priznám sa, že sprvu som váhala, či sa do knihy pustiť alebo nie, keďže ma až tak neoslovila. Podobných kníh som čítala už množstvo a nebola som si istá, či ma dokáže natoľko zaujať. Povrchná stránka mojej osobnosti (zaťažená na perfektné obálky) ma však prinútila sa do knihy pustiť. A či som to oľutovala?
"Očarila ma. Som ako Odyseus na ostrove, kde žila Kirké, som ako Shakespearov Romeo..."
Povedzme si úprimne, anotácia znie ako poriadne klišé. Svadba, pokazené auto, spoločná cesta s bývalým, počas ktorej sa začne objavovať stará láska - to znie ako námet na ďalší americký tuctový film. Ja sama som bola poriadne skeptická, avšak nechcela som odsúdiť knihu hneď na začiatku. Moje pocity boli počas čítania trošku rozporuplné. Jednoduchí, sympatickí hrdinovia, ktorí sa ničím neodlišujú od bežných smrteľníkov mali isté čaro, vďaka ktorému si ich obľúbite od prvých strán. V poslednej dobe sa často stretávam s tým, že sa autori snažia silou mocou vytvoriť dokonalé charaktery. V tomto prípade však Beth vsadila na jednoduchosť a ľudskosť a to bol skvelý ťah. Avšak, veľmi ma sklamala práve samotná romantická zápletka. Tá bola jedno veľké klišé. Všetky známe frázy, situácie, činy boli ako vystrihnuté z romantických komédií na Dome. Sama proti romantike nemám nič, dokonca tieto knihy zbožňujem, ale musia byť napísané kvalitne. V tomto smere autorka trošku zlyhala a romantická linka podľa mňa nevyšla úplne tak, ako by som si predstavovala. Už po pár stranách som sa nudila, nedokázala som sa dobre začítať a knihu som viackrát odložila na bok. Dokonca som sa začítala aj do ďalšej knihy a len veľmi ťažko som sa k tejto spätne vracala. Autorka mala o to ťažšiu úlohu, že na tomto faktore v podstate vystavala celý príbeh. Nič prevratné sa nedialo, chýbali akčnejšie scény, ktoré by príbeh oživili. Nehovorím, že je vždy potrebná dráma, ťažké osudy či komplikované životné scenáre, ale v tomto prípade mi chýbalo akési spestrenie.
"Chýbajú mi len tvoje dotyky, na ktoré si spomínam len o trocha častejšie ako neustále."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára