Posledný list od milenca - Jojo Moyesová

 Ich životy majú spoločné oveľa viac.

Novinárka Ellie hľadá v novinovom archíve zaujímavý príbeh, no ani sama celkom neverí, že by mohla nájsť niečo skutočne zaujímavé. Podarí sa jej však objaviť list z roku 1960 od neznámeho muža, ktorý v ňom žiada svoju partnerku, aby opustila manžela. Ellie tento ľúbostný príbeh z minulosti fascinuje. Napriek tomu, alebo možno práve preto, lebo sama má pomer so ženatým mužom.

Vrátime sa teda do roku 1960 a dozvieme sa, že Jennifer Stirlingová leží v nemocnici po vážnej autonehode. Nespomína si na nič – ani na manžela, ani na priateľky, ani na to, aká bola kedysi ona sama. Ale keď sa z nemocnice vráti domov, nájde utajený list a pomaly si začína spomínať na milenca, kvôli ktorému bola ochotná riskovať úplne všetko.

Príbehy Ellie a Jennifer, plné vášne, nevery a straty, sa navzájom prepletajú a sú popretkávané „poslednými listami“ zo skutočného života.

 

Posledný list od milenca nepatrí síce k novinkám, ale dočkal sa nového, tentokrát filmového vydania. Pokiaľ patríte k predplatiteľom Netflixu, rozhodne ste si všimli, že tento film sa ihneď po vydaní zaradil do top 10 najsledovanejších filmov. Pokušenie pozrieť si film bolo veľké aj z mojej strany, ale povedala som si, že najskôr si chcem prečítať knihu. Možno, podobne ako ja, patríte k tomu typu čitateľov, ktorí si radšej najskôr prečítajú knihu a až potom pozrú film. Keďže som od Jojo už pár titulov čítala, presne som vedela, že sa musím pripraviť na emočne vyčerpávajúcu jazdu. A či som ju aj dostala?

 

"Po krátkej chvíli našla list a bez zaváhania ho vytiahla. Znova pozrela cez sklenú stenu, či je tam sama, a vyrovnala pokrčený papier. Prečítala si ho zatajeným dychom. A potom znova."

 

Hlavnými hrdinkami sú Ellie a Jennifer. Ellie je úspešná novinárka, ktorá síce žne úspech v práci, ale nie v osobnom živote. Jej milostný život sprevádzajú len krátke okamihy tajnej aférky so ženatým mužom. Zatiaľ čo jej príbeh lásky nie je príliš ružový a romantický, úplne iný je príbeh, ktorý sa začal písať pred 50 rokmi. Ellie pri hľadaní podkladov pre nový článok nájde starý ľúbostný list približne zo 60. rokov 20. storočia. Zvedavosť nedá Ellie spávať a tak sa rozhodne vypátrať autora listu a zistiť, ako vlastne príbeh tejto lásky skončil. A či vôbec skončil. Postupne sa nám teda odhaľuje retrospektívny príbeh, ktorý sa spája s informácia, ktoré Ellie získala počas svojho pátrania. Odhaľujeme jeden starý príbeh, ale zároveň sa nám črtá aj nový. A vy zrazu zistíte, že nestíhate stránky pretáčať dostatočne rýchlo. Nevedela som, či potrebujem skôr vedieť, čo sa dialo v minulosti alebo zistiť, či aj Ellie čaká šťastný koniec. Dejová línia bola veľmi silná, obidva príbehy boli rovnocenné a rovnako zaujímavé. Pri Jojo som si všimla, že jej najsilnejšou zbraňou je schopnosť narábať s emóciami. Už po pár stranách sa vám dostane pod kožu a vy neviete odložiť jej knihu skôr, ako sa dostanete na koniec. Tak to bolo aj v tomto prípade. Zabudla som na to, že potrebujem ožehliť prádlo aj upratať, dokonca som si skoro spálila obed. Potrebovala som len nutne vedieť, čo sa bude diať ďalej. Páčilo sa mi, že autorka načrtla aj aký bol spôsob života v minulosti - v bohatej spoločnosti, kde je všetko zo zlata, kde môžete mať všetko, ale zároveň je to len pretvárka, aké odlišné boli manželstvá, spoločenské aj politické pomery. Zároveň však nemala potrebu hlbšie analyzovať dejiny a skôr len vytvorila tematické prostredie, ktoré doplnilo celkovú atmosféru príbehu. Nie som príliš fanúšik siahodlhých opisov a vnútorných monológov, ktoré analyzujú ešte aj to, ako vyzerá nábytok, a preto som sa potešila, že sa v podobných detailoch a nudných opisoch autorka nestratila.

 

"Jennifer Stirlingová klesla na dlážku, s listom pritlačeným na hruď sa schúlila do klbka a potichu začala plakať."

Nielen, že som veľký fanúšik pospájaných dejových línií, ale mimoriadne oceňujem aj doplnenie príbehu o listy, maily a esemesky. Tieto nenápadné, krátke formy komunikácie sú vždy dobrým ťahom, pretože príjemne osviežia dej. Bolo krásne vidieť, aký rozdielny bol spôsob vyjadrovania v minulosti a v súčasnosti a neraz si pri zamilovaných ľúbostných listoch aj vy poviete, že by ste namiesto milióna správ na Facebooku, dostali radšej jeden úprimný, romantický list, ktorý by sa ocitol vo vašej schránke. Celý príbeh je jednou veľkou romantickou jazdou. Ako som predpokladala, kniha bola nabitá emóciami, zvratmi a aj to, čo sa zdalo úplne jednoduché, sa neskôr poriadne skomplikovalo. Autorka čitateľa žmýka až do posledných strán a vy ste ako na ihlách či sa dočkáte sladkého happy endu, alebo budete musieť vytiahnuť ďalší balík vreckoviek. Jej príbehy sú o to silnejšie, že v nich nezvíťazí vždy láska, ako to môžeme vidieť v rozprávkach, že jej postavy nie sú ani zďaleka dokonalé, ale naopak, majú svojich démonov, s ktorými bojujú a že jej nikdy nejde o to, aby uspokojila čitateľa povrchným príbehom, ale dopriala mu kvalitný titul, na ktorý si spomenie aj po tom, ako prečíta X ďalších kníh.

Dva ľúbostné príbehy sa spojili a vytvorili jeden nezabudnuteľný celok. Aj napriek tomu, že som bola miestami skeptická, ako veľmi ma príbeh zaujme, keďže táto téma je pomerne populárna a už sa ocitla v rôznych variantoch, predsa len si ma Jojo získala. Som veľmi šťastná, že som sa nepustila najskôr do filmu, ale prečítala si knižné spracovanie. Pokiaľ máte chuť na romantický, silný príbeh, ktorý vás dokáže postaviť zo stoličky, rozhodne si potrebujete prečítať Posledný list od milenca.

Nič iné ako plný počet lajkov ani nemôžem dať. V poslednej dobe som oveľa kritickejšia, čo sa týka kníh, ktoré sa mi dostanú do ruky, a preto veľmi dlho zvažujem, aké hodnotenie dať. V tomto prípade som však hneď vedela, že Jojo získala za túto knihu ocenenie Najlepšej romantickej knihy roku právom.