RECENZIA: Ch. Strayedová - Divočina

Skutočný príbeh o hľadaní samej seba

Pozoruhodne úprimný skutočný príbeh o putovaní dlhom 1770 kilometrov, ktoré zachránilo mladú ženu pred katastrofou a postavilo ju na nohy. V dvadsiatich dvoch rokoch si Cheryl Strayedová myslela, že prišla o všetko. Po matkinej smrti sa rodina rozpŕchla a krátko na to jej skrachovalo manželstvo. O štyri roky, keď už nemala čo stratiť, urobila to najimpulzívnejšie rozhodnutie svojho života: odhodlala sa prejsť vysokohorský chodník Pacific Crest Trail od Mohavskej púšte cez Kaliforniu a Oregon až do štátu Washington, a to úplne sama. S diaľkovými túrami nemala nijakú skúsenosť a chodník bol iba "nejasnou exotickou myšlienkou plnou prísľubov". No znamenal hlavne prísľub, že znova poskladá svoj rozsypaný život. Pripravte sa na napínavé rozprávanie okorenené humorom, ktoré zachytáva strach i radosť mladej ženy tvrdohlavo si raziacej cestu k cieľu.

Drsná, dojímavá, vzrušujúca. Aj taká je kniha od Cheryl Strayedovej. Autorka vo svojej autobiografii opisuje najťažšie obdobie svojho života, keď stratila mamu a dostala sa do bodu, kedy nevedela ako ďalej. Na každej strane vidíme, aké ťažké to Cheryl mala. Máme možnosť prežiť s ňou každú jednú chvíľu, každý okamih jej 1770 kilometrovej púte ešte raz.

Kniha Divočina nie je zrovna typ knihy, ktorú by som čítavala denne. Načo predsa budem čítať o živote niekoho iného, keď si môžem žiť ten vlastný. Omyl. Táto kniha by mala byť zavedená ako povinné čítanie. Plynie z nej totiž veľa ponaučení a hlavne je dôkazom toho, že aj obyčajný človek môže dokázať veľké, priam obrovské veci. Len treba chcieť. Okrem toho má autorka dar opisovať veci mimoriadne živo. Avšak ani tento jej dar nepomohol, keď sa na scéne objavili hluché miesta. Tých bolo v knihe mimoriadne veľa. Kniha je sústredená hlavne na opisy, miestami sa však objavia aj dialógy, ktorých je ale bolestne málo, čo je dosť pochopiteľné, keďže bola nízka pravdepodobnosť, že by Cheryl stretla niekoho na svojej púti.

Nie som žiadny psychológ, a preto sa nechcem vŕtať v Cheryl, no je pravda, že sa mi pri jej rozhodnutiach a myšlienkach pozastavoval rozum. Práve autorkin charakter mi mnohokrát skazil čítanie. Jej rozhodnutie a názory mi niekedy pripadali úplne absurdné, veď kto už len pokladá interrupciu za úplne bežnú vec? Navyše začala podvádzať aj svojho dobráckeho muža, ktorý pri nej stál a pomáhal jej. Pekne sa mu teda odvďačila. Ako som však už povedala, nie som psychológ, a preto nemôžem hodnotiť jej správanie po takej tragickej udalosti ako je smrť jej matky. Aj napriek všetkému ju však obdivujem, zvládla veci, o ktorých sa mne ani nesníva. Musela kráčať v topánkach olepených páskou, stratila sa, odpadli jej štyri nechty na nohách. Myslím, že si rozhodne zaslúži obdiv.

Na konci knihy som však bola zmätená, pretože som nemala pocit, že sa autorke podarilo dosiahnuť všetko, čo si zaumienila. Zo svojej púte (túry) sa však vrátila živá a zdravá a jej knihe udeľujem 4 lajky. Táto kniha je vhodná hlavne pre milovníkov príbehov zo života, ale rozhodne by si ju mal prečítať každý. Už len kvôli niektorým krásnym myšlienkam, s ktorými sa ja úplne stotožňujem :)

Za poskytnutie reading copy by som chcela poďakovať vydavateľstvu Ikar.