Nebudem vám klamať, v poslednej dobe pribúdajú na blogu len recenzie, keďže ma zamestnáva sále škola a moja kreativita sa úplne vytratila popri učení a večnom písaní seminárok. Preto ma napadlo, že vám sem aspoň pre zaujímavosť dám jednu z mojich úloh na predmet Ortografia. Mali sme napísať také vyznanie, chválu nášho domova a zapojiť do neho nejaké umelecké prostriedky. Nie som žiadny talent na písanie a priznám sa, toto som tiež rýchlo napísala v nedeľu večer pri Tvoja tvár znie povedome, ale svoje bydlisko úplne zbožňujem, mám k nemu silný citový vzťah a aspoň vám ho trošku priblížim :).
Horná
Nitra
Keď sa povie domov, každý z nás
si predstaví niečo iné. Niektorým sa v spomienkach vyroja tváre ich
rodiny, iní môžu vidieť svojich kamarátov, ba dakomu sa zjaví aj nákupné
centrum alebo jeho obľúbená krčmička. Mne však pred očami ako film behajú
obrázky lúk, zasnežené vrchy majestátnych kopcov či cítim vôňu medvedieho
cesnaku. Pre mňa je domov Horná Nitra.
Tento región, ležiaci v srdci
stredného Slovenska, v sebe skrýva oveľa viac, ako sa môže zdať na prvý
pohľad. Už keď sa môj hlas prvý raz rozozvučal nemocnicou a moji rodičia
ma priniesli domov, rýchlo pochopili, že môj nárek sa nedá utíšiť inak ako
prechádzkou po záhrade alebo lúke. Ako malá som zbožňovala hranie sa v lese
a pozorovanie včielok, ako si plnia svoju úlohu a usilovne zbierajú med.
Mojím snom bolo, ako inak, stať sa kvetinárkou. Chcela som zostať spojená s majestátnou
a očarujúcou prírodou akýmkoľvek spôsobom. Bohužiaľ, osud to zariadil inak
a ja som svoju milovanú obec aj svoj milovaný región musela opustiť.
Nebudem klamať, panelová Nitra nasiaknutá výparmi z áut a preplnená všade
sa náhliacimi ľuďmi slepo sa riadiacich len podľa svetielok semaforu, mi vôbec
nevyhovuje a často si len smutno povzdychnem, pretože mi chýba spev
vtákov, ktoré ma ráno zobúdzali a usmievali sa na mňa spoza okna. Nie je
to len príroda, ktorá si získa každé srdce. Sú to aj ľudia. Milí, veselí, občas
sa trošku montujúci do vášho života, no popritom stále ochotní vám pomôcť, ako
by ste neboli niekto cudzí, ale ich vlastné dieťa. Srdce mi ide od šťastia
z hrude vyskočiť, keď ma suseda volá na teplé šišky priamo z rúry,
ktoré len čakajú na to, aby som ich pažravo všetky zjedla. A nie je nič
lepšie, ako sa spoločne zabaviť na nejakej dobrej hornonitrianskej akcii, kde
všetci spoločne tancujeme, zabávame sa a rozprávame si vtipné príbehy, pri
ktorých sa niekedy až rozum zastavuje. Banícky jarmok každý rok privíta mnoho
zatúlaných topánok, ktoré sa chcú poriadne vytancovať.
Nie nadarmo sa však u nás hovorí, že
najprv práca a potom zábava. Aj moje mladé ruky sú ozdobené boľavými
mozoľmi. Dlhé záhrady voňajúce čerstvo rozkvitnutými, ešte ospalými kvetmi, zo
zeme nesmelo vykúkajúce snežienky či na jeseň červenolíce usmievajúce sa
jabĺčka si vyžadujú nemalú starostlivosť, a preto nás rodičia od mala
učia, ako čo najlepšie zveľadiť nielen našu záhradku, obec, ale aj celý región.
Občas si trošku zafrfleme a sme leniví, ale v skutočnosti sme
šťastní, že môžeme aspoň našou maličkosťou prispieť k toľkej kráse
a pomôcť ju zachovať aj pre oči našich detí.
Horná Nitra ma však naučila aj pokore,
slušnosti a vďačnosti. Vlastnostiam, ktoré sú v súčasnosti vzácnejšie
ako zlato. Rozdávať lásku nie je jednoduché, ale keď ju prijímate
z toľkých strán, veľmi radi sa o ňu podelíte. Ľudia síce nemajú veľa,
ale darujú vám aspoň dobré slovo, ktoré často stačí na to, aby ste sa usmievali
ako také zubaté slniečko.
Na internete a v knihách je
množstvo všeobecných informácií o regióne Horná Nitra, no nikde sa nepíše
o skvelých ľuďoch, ktorí tu žijú, o tom, ako vám aj nájdenie malého
rozkošného hríbiku v lese zlepší deň. Každý piatok vypaľujem dieru do
hodiniek a čakám, kým sa ich lenivá ručička konečne dostane na jedenástku
a ja môžem nasadnúť na najbližší vlak a rýchlo ufujazdiť domov. Mohla
by som o krásach tohto regiónu napísať ešte mnoho strán, no nie je nič
lepšie, ako keď sa každý sám presvedčí a nasaje do seba tú výnimočnosť,
ktorú je priam nemožné a trestuhodné zachytiť len slovami.
Pár foto pre lepšiu predstavu. Bojnický zámok nie je priamo u nás, ale kúsok a chodíme pri neho veľmi radi :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára