Aký bol august alebo prípravy na vysokú

Čo sa týka augustu musím uznať, že ani neviem kam zmizol. Možno ste si všimli, že na blogu sa až dodnes neobjavil žiadny príspevok. Je to najmä tým, že sa mi absolútne nechcelo čítať. Prvé dva týždne som sa do žiadnej knihy ani len nepozrela. Ešte na konci júla sme išli aj s priateľom, mojím bratom a jedným kamarátom na dovolenku, takže tam som si len užívala teplo a vodu. Keď som prišla naspäť, bola som len deň doma a hneď som išla do Nitry, kde nastupujem od septembra do školy, takže teraz som si cez leto vybavovala ubytko. Musím uznať, že je to ale poriadny chaos. Mám asi milión otázok, na polovicu z nich ešte neviem odpoveď, neviem si predstaviť, ako to bude na zápise a už teraz ma to desí. Musím uznať, že mi zatiaľ pomohla aj Majka, ktorá študuje rovnaký odbor ako idem ja (myslím, že mi ešte aj bude).

Nitra ako mesto sa mi fakt páči, už sa tam aj trochu viem vyznať (ale fakt len trochu), no je to obrovský skok, keď zrazu z dediny, ktorá má asi 4000 obyvateľov, idete do takéhoto mesta. Myslím, že najviac ma mrzí, že tam nebudem mať nikoho z kamarátov. Som ten typ človeka, ktorý keď nejde dva dni von, tak je nervózny. Môj snúbenec pracuje v Nemecku a tak je za celý mesiac doma len týždeň. Čiže tam budem zo začiatku sama ako prst. Pevne verím, že sa tam nájdu aj nejakí v pohode ľudia :D 

Sama ani neviem, či sa vlastne na štúdium teším alebo nie. Tento rok bola tá maturita otrasná a už som si fakt hovorila, že ďalšie štúdium ma asi zabije. Lenže čo budem robiť len s gymplom? Asi nič moc. Na editorstvo som počula zatiaľ dosť kritiky a že to nie je zrovna najľahší odbor, tak mám aj mierne obavy. Pravdaže teším sa a som zvedavá, ale tie obavy tam sú. Najviac ma desí to, že to možno nevyjde a že tie roky štúdia (ak tam toľko vydržím) budú zbytočné. Asi je to blbá myšlienka, keď som to ani neskúsila ešte, ale fakt ma to desí.

Okrem toho som asi jedna z mála čo si toto leto v podstate len užíva doma bez brigády. Môj ocino bol ešte v júni na operácii chrbtice a ja som radšej ostala s ním po maturite doma, aby som mu mohla pomáhať so všetkým. Navyše, ten kto žije v rodinnom dome asi vie, koľko roboty to obnáša a tak sa rozhodne nenudím. 

Teraz sa dostávame asi k tomu čo vás najviac zaujíma - ako to bude s blogom? Túto otázku som si za posledného roka položila veľakrát. Občas sa mi stane, že rozmýšľam nad tým, že by som asi aj skončila, občas zase písanie úplne zbožňujem. Pohybujem sa raz hore raz dole a stále neviem. Uvidím ako to bude ešte najbližšie obdobie, možno sa do toho opäť dostanem, možno nie. Nie som ten typ čo bude sľubovať strašne veľa príspevok, sama uvidím ako to pôjde :)

Dúfam, že sa vám môj vykecávací článok aspoň trochu páči a som rada, že som to takto zo seba dostala :) Čo vy a vysoká ?