Zakázaná hra: Lovec - L. J. Smith

Zahráva sa s jej srdcom... i s jej životom!

Pôvodne si Jenny myslela, že len kúpi darček k narodeninám a pôjde. Predavačove bledomodré oči ju však úplne opantali. Pri odchode držala v ruke HRU a intenzívny mrazivý pocit, že ten pohľad nevidela naposledy. 

Na oslave Tomových narodenín začnú hrať priatelia novú Hru. Večer plný zábavy sa však zmení na noc hrôzy. Hra sa postupne stane novou realitou, ktorej vládne Julian - Princ tieňov. Démonický predavač z obchodu, nemilosrdný lovec, ktorý sa nezastaví pred ničím.

Zakázaná Hra sa začala a kto prehrá, ten zaplatí…

Čo sa týka môjho vzťahu s L. J. Smith, dal by sa zhrnúť ako nie príliš dobrý. Každá kniha, ktorej som zatiaľ dala šancu a bola na nej uvedená ako autorka, sa mi proste nepáčila. Aj napriek tomu ma však vždy niekto nahovorí, aby som jej predsa len dala vždy ešte jednu šancu. A tak som to skúsila znova, tentokrát so sériou Zakázaná hra. Opäť raz však musím povedať, že naše stretnutie nedopadlo najlepšie. Ale zase ani najhoršie.

"V tej chvíli si Jenny uvedomila, že sa nedokáže pohnúť. To svetlo ju nejakým spôsobom ochromovalo a menilo jej svaly na želé."

Asi by som začala tým, že nápad na knihu bol dobrý, zaujímavý, anotácia ma zaujala, pretože sľubovala viac než len jednoduchú romantickú zápletku. A čo som dostala? No jedno veľké klišé a otravnú hlavnú hrdinku. Hlavným problémom pri knihách od J. L. Smith je, že mi proste jej hrdinky nesadnú a sú ako cez kopirák - bez štipky rozumu, naivné, navonok dobrosrdečné, no inak ufňukané. Dúfala som (verila som), že Jenny bude iná. Že ma presvedčí o tom, že autorka vie vytvoriť aj silnú hrdinku. Opäť však raz nič. Hlavným problémom bola pri čítaní práve ona. Aj keď už bola chvíľu v pohode, zase spravila nejakú blbosť. Na druhej strane tu bol Julina, ktorý mal byť strašne temný a zlý, ale namiesto toho sme dostali šteniatko. Škoda. Keď už máte zlú hlavnú hrdinku, väčšinou to aspoň ten sexy bad boy zachráni, no v tomto prípade nie.

Nápad je podľa mňa dobrý a myslím si, že autorka v nasledujúcich dvoch častiach má ešte o čom písať. Aj keď postavy príliš nevyšli, jedná sa o pomerne tenkú knihu, ktorá sa inak číta dobre. Mala som ju prečítanú naozaj rýchlo, bola to nenáročná oddychovka, pri ktorej nemusíte príliš premýšľať, keďže autorka nič nekomplikuje a radšej sa držala jednoduchého nápadu, ktorý by mohla neskôr rozvinúť. Čo ma však trochu prekvapilo bolo koľko preklepov sa tu objavilo. Viem, že sa to niekedy môže stať, ale tu boli také očividné, že to veľa čitateľov určite nenadchne. 

"Je nás plno, pomyslela si. A rozplakala sa. Sme všade. A nemeníme sa na lovcov a nevybíjame si frustráciu na ostatných. Aspoň nie všetci."

V skratke by som toto dielo zhodnotila za priemerné. Boli tu veci, čo sa mi páčili, no aj niektoré, ktoré mi nesadli. Jednalo sa o jej typickú knihu, len s inými postavami a nápadom. Pokiaľ sa vám teda páčili jej predchádzajúce diela, bude sa vám podľa mňa páčiť aj toto. 

Knihe by som nakoniec udelila tri lajky. Určite sa mnohým z vás zapáči viac, no mne proste úplne nesadlo a tak aj vyzerá moje hodnotenie. Aj napriek tomu vám však knihu odporúčam, ako sa hovorí 100 ľudí 100 chutí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete zakúpiť TU.