utorok, 17. novembra 2015

Nekonečné more - Rick Yancey

Ako zbaviť Zem siedmich miliárd ľudí ?


Boli tichí a neviditeľní, na inváziu sa pripravovali tisíc rokov a potom udreli v piatich vlnách. Po Prvej vlne ostala len tma, po Druhej unikli len šťastlivci, po Tretej sa zachránili iba nešťastníci a po Štvrtej platí jediné pravidlo: nikomu never. Nekonečné more bezprostredne nadväzuje na Piatu vlnu, ktorá zničila takmer sedem miliárd ľudí. Cassie našla svojho brata a spolužiaka Bena, ale stratila Evana, mimozemšťana v ľudskom tele, ktorého Iní poslali zabíjať ľudské bytosti, no namiesto toho sa zaľúbil do Cassie a zachráni ju a jej priateľov. Hoci prežili, stoja pred obrovským rozhodnutím: opevniť sa na zimu a dúfať, že sa vráti Evan Walker, alebo sa vypraviť na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ. Pretože ďalší útok je viac než pravdepodobný – určite príde. Skupina okolo Cassie vie, že Iní sa ich budú snažiľ vlákať do neľútostnej pasce, vedia, že sú schopní akejkoľvek ukrutnosti, len aby ich vyhubili. Navyše, Iní poznajú ľudský spôsob myslenia, vedia, ako ich zničiť. A čo je najsmutnejšie, zbavili ľudí akéhokoľvek dôvodu prežiť. V druhej časti sa Rick Yancey viac sústredil na psychológiu svojich postáv, nie sú to nepremožiteľní hrdinovia, ale zraniteľné bytosti uprostred zrady a sprisahaní.

Možno ste si všimli, že sa nám na Internete objavil trailer a pár snímok z pripravovanej filmovej adaptácie knihy Piata vlna. Zatiaľ čo sa mnohí tešíme na film (ja som teda riadne zvedavá, aj keď ma trailer až tak neoslnil), dočkali sme sa na Slovenku aj druhého dielu s názvom Nekonečné more. Bola som poriadne zvedavá, čo prinesie druhý diel, pretože mám pocit, že žiadne pokračovanie nebolo dobre a kľudne by som nechala knihu samostatne. Nekonečné more sa mi čítalo dobre, no rozhodne bolo slabšie ako Piata vlna a autor neukázal všetok svoj talent a fantáziu.

"Náš otec sa plazí, rukami hrabe v zemi."



Druhý diel je oveľa viac zameraný na naše postavy a autor sa im venuje naozaj dôkladne. Myslím, že práve toto oslabilo môj celkový dojem z knihy. Oveľa menej akcie, zvratov a kopec strán o tom, ako sa naše postavy cítia, čo prežívajú, ako ich všetky vlny zmenili a podobne. Beriem, že autor chcel poukázať viac na naše postavy a trochu sa im povenovať, tomu ako sa vyvíjali, lenže keď o tom máte čítať celú knihu, už vás to po prvej polovici (niektorých možno ešte skôr) prestane baviť. Autor má podľa mňa veľký talent a určite by mohol toho ponúknuť ešte viac. Na jednej strane prvý diel nepotreboval pokračovanie, no zase na druhej bolo veľa možností, čo by sa ešte mohlo stať, no určite by ma nenapadlo, že Rick ani jednu z nich nevyužije.

"Mala som v pláne zabiť ho, len čo sa preberie. Ak sa preberie."

Určite však kniha neobsahuje len samé negatíva. Keď autor nerozberal naše postavy, objavilo sa aj množstvo zaujímavých scén, nejakých zvratov a mne sa vtedy kniha čítala naozaj dobre. Nekonečné more nie je také rozsiahle dielo ako jej predchodkyňa, a preto sa v ňom toho ani toľko neudialo. Autor sa sústreďuje na hlavnú líniu, nepostrehla by som žiadnu vedľajšiu a plynulo nadviazal na udalosti z prvého diela. Je cítiť, že nepatrí k žiadnym začiatočníkom a už písať naozaj vie, ako som však už spomínala, nemám pocit, že by svoj talent využil naplno. Nekonečné more sa zaraďuje medzi tie priemerné knihy, pretože na jednej strane boli pasáže, ktoré sa mi páčili a naozaj som si ich užívala, no potom zrazu prišli nejaké tie hluché miesta a tak som sa popri čítaniu predierala cez tie lepšie a horšie časti. 


Knihe by som nakoniec udelila tri lajky, práve pre dôvody spomínané vyššie. Aj keď som od knihy neočakávala až tak veľa (syndróm prekliatej dvojky), ostala som trošku sklamaná, lebo Rick má podľa mňa na to, napísať lepšie dielo. Aj napriek tomu vám však Nekonečné more odporúčam, možno sa vám zapáči viac ako mne :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. Knihu nájdete TU.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára