Môže dostať druhú šancu?
Justin Carter mal oči vždy len pre jedno dievča a jeho city k nemu nikdy nevyhasli. Pred tromi rokmi zlomil Peyton srdce a zmaril tak akúkoľvek šancu, aby mu niekedy odpustila. Peyton Williamsová chce silou-mocou dostať Justina z hlavy. Už len mesiac ju delí od maturity a potom sa konečne vymaní z bolestivých spomienok. Predtým však musia spolu vypracovať školský projekt…
Rachel Harrisová nie je na Slovensku ani v Čechách neznáme meno. Séria Moje sladké šestnáste storočie zožala veľký úspech, neskôr prišla autorka s titulom Umenie milovať a tento krát si pre nás pripravila voľné pokračovanie s názvom História nás dvoch (na predchádzajúci diel ani nenasleduje, iba pár detailov). Musím uznať, že Rachel mám celkom rada, keďže jej písanie romantických kníh ide a pri jej knižkách som si zatiaľ vždy oddýchla. Musím ale uznať, že tentokrát som zostala trošku sklamaná a História nás dvoch sa kvalitou nevyrovnala jej predchádzajúcim titulom.
"Chichotala sa, keď to hovorila, obočie sa jej zvlnilo v narážke a Peytonina tvár zahorelala piatimi odtieňmi červenej."
V knihe Umenie prestierať sme mali už možnosť sa okrajovo oboznámiť s Justinom, ktorý sa tentokrát stáva hlavným hrdinom. V minulosti spravil chybu, ktorú doteraz ľutuje - zlomil srdce Peyton, najlepšiemu dievčaťu aké pozná. Pomaly sa blíži koniec roka a on dostane od vyšších síl (osudu?) poslednú šancu, aby odčinil svoje skutky a získal si Peyton späť. To, pravdaže, nie je také jednoduché, keďže Peyton sa na neho pozerá len ako na hnusnú žuvačku, ktorá sa vám nalepí na podrážku a neviete sa jej zbaviť. A tak sa pomaly začína rozuzlovať ich príbeh a my sa dozvedáme, čo sa vlastne medzi nimi stalo. Okrem toho sú aj ďalšie okolnosti, ktoré príbeh komplikujú. Tragická nehoda, ktorá sa stala Peyton a ona kvôli nej nielen strávil dlhý čas v nemocnici, ale dostala aj svoju rodinu do poriadnych dlhov a hrozí im, že budú musieť predať to, čo najviac milujú. A tak tu máme jedno klišé za druhým - zlomené srdce z minulosti, tragická nehoda ovplyvňujúca konanie hlavnej hrdinky a zaľúbeného najväčšieho frajera škola do obyčajného dievčaťa, ktorým opovrhuje kráľovná školy. Povedala som si, že nevadí, aj tak dám knihe šancu, veď Rachel ma už prekvapila a dokázala mi, že písať naozaj vie. Tento krát som mala ale pocit ako by som čítala dielko od úplne inej autorky. Už zo začiatku som mala problém sa začítať, príbeh si ma nevedel získať a začínala som mať zlý pocit, že toto asi nebude to pravé orechové. Príbeh bol jednoduchý, vyrozprávaný z dvoch línií. Justinove kapitoly sa väčšinou točili len okolo toho ako Peyton zlomil srdce, ako to ľutuje, prečo to spravil, prečo nie je taký zmrd ako vyzerá na prvý pohľad a podobne. Musím uznať, že mi ako charakter nebol vôbec sympatický a najradšej by som ho niekam kopla. Nemôžem povedať ani, že by mi sadla Peyton. Väčšinu času sa len ľutovala, hovorila ako je všetko jej vina, ako za všetko môže a podobne, stále čakala na to, ako ju jej najlepší kamaráti poľutujú a povedia jej ako to bude dobré, nech sa nebojí a podobne. Po pár stranách to už bol otravné a nezáživné. A práve to bol najväčší problém. Aj keď sa autorka nejako snažila príbeh skomplikovať, oživiť, nedarilo sa jej a to a tak som sa veľakrát nudila.
"A buďme realisti - do toho chalana som bola bláznivo zaľúbená. Nemalo zmysel popierať to. Zabuchla som sa do neho. Natvrdo."
Prvá polovica knihy bola naozaj nudná a pár krát som sa pristihla pritom, ako len krútim hlavou, že toto hádam ani nenapísala Rachel. Našťastie bola druhá polovica o dosť lepšia, príbeh sa konečne rozbehol a už mi ani hlavný hrdinovia neliezli tak na nervy. Od príbehu som neočakávala veľa, už podľa anotácie mi bolo jasné, že pôjde skôr o jednoduchú zápletku ako to bolo aj v prípade knižky Umenie predstierať. Tento krát ale chýbala príbehu nejaká iskra, dobre vykreslené postavy a pútavosť. Celý čas som bola na takej neistej vlne a aj keď sa to občas zlepšilo a objavila sa nejaká lepšia pasáž, potom zase prišlo niečo menej zaujímavé a tak to išlo stále dookola. Ak sledujete môj blog dlhšie, určite viete, že NA je jeden z mojich najobľúbenejších žánrov, a preto by bol pre mňa priam hriech nesiahnuť po tomto titule. Mrzí ma však, že som nedostala to, v čo som dúfala.
Nakoniec som sa rozhodla pre tri lajky. Nebola som si istá miestami, či si vôbec zaslúži tri lajky, ale nakoniec som zostala optimistická. Pevne verím, že vám sa tento titul zapáči ešte viac ako mne.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. Knihu si môžete kúpiť TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára