Ten deň - Blanka Lipińska

 Strhujúcejšie, dramatickejšie, napínavejšie. Prichádza pokračovanie 365 dní!

Laura Bielová zažíva na Sicílii rozprávkové obdobie. Po veľkolepej svadbe s mužom, ktorý by jej zniesol aj modré z neba, sa teší z tehotenstva, honosných darov, nadpozemského luxusu, služobníctva, áut aj prímorských rezidencií. Má to však jeden háčik – všade naokolo sa hemžia gangstri a Laure ide o krk. Aby toho nebolo málo, do nebezpečenstva sa slepo rúti aj jej najlepšia priateľka Oľga. Byť manželkou najobávanejšieho sicílskeho mafiána má skrátka svoje tienisté stránky, o čom sa Laura čoskoro presvedčí na vlastnej koži.

365 dní ovládlo nielen Netflix, ale aj celú knižnú sféru. Už dávno som sa nestretla s tým, aby nejaký film alebo kniha vyvolali taký ošiaľ, aký sa podarilo spustiť Blanke Lipińskej. Priznám sa, že do radu zvedavcov som sa pridala aj ja. Najskôr som si pozrela film. Po jeho dopozeraní som mala pocit, že mám o jednu hemisféru menej, ale zvedavosť bola silná, a preto som sa rozhodla, že dám šancu aj knihe. Tá odo mňa síce získala tri lajky, ale aj napriek tomu som sa tešila na pokračovanie. Bola som zvedavá, čo nové prinesie a či ním autorka prípadne prekoná prvý diel.

 

"Prišlo mi zle. Tak otrasne som sa necítila azda nikdy v živote. Posrala som to. Mýliť sa je ľudské, ale takto?"

Massimo a Laura si k sebe dokázali nájsť cestu, ba čo viac, povýšili to svadbou a tehotenstvom na ešte významnejšiu úroveň. Príbeh ako z rozprávky však nemusí mať pre Lauru práve šťastný koniec. Luxus, peniaze, darčeky či iné materiálne dary strieda pocit samoty, strachu a obáv. Byť ženou mafiána nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prináša viacero komplikácií a drám, ktorých teda bolo v tomto dieli požehnane. Oproti knihe 365 dní mám pocit, že bol príbeh oveľa dynamickejší a autorka v ňom poriadne pritvrdila. Oveľa viac sa zoznamujeme s mafiánskym prostredím, rôznymi praktikami a nebezpečnými situáciami, ktoré takýto život prináša. Musím uznať, že som sa viackrát pristihla pritom, ako so zatajeným dychom čakám, čo sa stane. Autorke dávam palec hore za akciu, ktorú do deja priniesla. Zo začiatku som sa bála práve toho, že už Blanka nebude mať o čom písať, že dej skĺzne do fádnej roviny. Som veľmi rada, že som ju podcenila a prekvapila ma. Výrazný faktor, ktorý prispel k tomu, aby som stránky pretáčala rýchlejšie, bolo aj zakomponovanie vedľajších postáv. Najmä Oľga, najlepšia kamarátka Laury, dostala oveľa väčší priestor. Celkovo sa Blanka nebála do deja zapojiť viacero vedľajších postáv, čo bol mimoriadne dobrý ťah. Laura si naopak moje sympatie nedokázala získať. Neviem, či za to mohli tehotenské hormóny, na ktoré sa aj často vyhovárala, ale prišla mi príliš precitlivená, afektovaná a melodramatická. Situácie, v ktorých sa ocitla, síce neboli jednoduché, ale bola to ona sama, čo sa pre tento spôsob života rozhodla. Okrem toho som mala pocit, že autorka z nej na jednej strane chcela urobiť silnú ženu, ktorá sa nebojí stáť za svojím mužom a chrániť ho, no na druhej strane jej veľmi často dopriala priestor na citové výlevy a krízy. Nebola som si pre to istá, aký typ postavy chce vlastne z Laury spraviť. 

 

"Objala som ju a tiež som sa rozplakala. Nemohla som naliehať, aby zostala. Už toho pre mňa urobila toľko a nikdy pri tom nehľadela na seba."

Núdza rozhodne nebola ani o erotické scény. Ak ste mali pocit, že ich bolo v knihe 365 dní veľa, možno až priveľa, môžem vám s istotou potvrdiť, že tomu inak nebude ani v tomto prípade. Opäť boli vykreslené veľmi agresívne a rozhodne nie v zmysle pravej romantiky. Doplnil ich vulgárny slovník a mnohé nadávky, ktorými naše postavy rozhodne nešetria. Pravdaže, práve takýto jazyk vynikajúco podtrhol atmosféru celého príbehu a obrovská poklona rozhodne patrí pánovi prekladateľovi, ktorý mal pred sebou neľahkú úlohu. Oceňujem, že sa nesnažil niektoré slová zjemniť, keďže by sa tým pokazilo celkové vyznenie diela. Aj napriek tomu, že sa pohybujeme vo svete mafie a autorka sa zamerala skôr na erotickú líniu, predsa len sa našla aj nejaká tá romantika. Pokiaľ patríte medzi tie nežnejšie stvorenia, určite nájdete aj pár jemnejších scén, ktoré zahrejú pri srdci.

 

Oproti prvému dielu sa autorka určite posunula. Priestor dostala skôr epická zložka príbehu, akcia a napätie. Oceňujem, že nám bližšie ukázala aj prostredie mafie, pretože tento fakt mi pri prvom dieli chýbal. Naopak, Laura ako hlavná hrdinka u mňa poriadne klesla a počas celej knihy si nedokázala získať moje sympatie. Mohla za to najmä jej rozpoltená povaha, ktorá ma občas poriadne vytáčala. Aj v tomto prípade si autorka nechala to najlepšie na koniec. Myslím, že som asi 5 minút pozerala s otvorenými ústami na posledné dve stránky a rozmýšľala nad tým, či nám toto ozaj Blanka mohla urobiť a ako teraz budeme žiť bez prekladu ďalšieho diela. Otvorené konce sú skvelým ťahákom, ktorý vás namotivuje k tomu, aby ste sa nevedeli dočkať ďalšieho pokračovania. Rovnako ako pri 365 dňoch, aj teraz som našla isté plusy a isté mínusy. Moja zvedavosť však ešte viac narástla a ja sa už teraz neviem dočkať, čo nás ešte čaká. Ako som už spomínala, Blanka síce nie je majsterkou pera, ale dokáže sa s vašou mysľou zahrávať natoľko, že jej knihy proste chcete mať a prečítať si ich čo najskôr.

 

Hodnotenie tri lajky presne zodpovedá tomu, ako som sa počas čítania cítila. Občas prišli momenty, keď som bola nadšená, občas som vrhla na stránky vražedné pohľady. Ako som už spomínala, som veľmi zvedavá, čo nás ešte čaká a pevne verím, že sa dočkáme aj filmového spracovania. Pokiaľ ste tejto sérii ešte nedali šancu, rozhodne to napravte a ja verím, že to neoľutujete.