Diana Dušeková - Áno, pán profesor!

On miluje ju.

Ona miluje jeho. 

Alebo nie?

On miluje ju, ona miluje jeho. Alebo je všetko inak?

Na jednej strane je mladá študentka architektúry s vysokými ideálmi stať sa úspešnou vo svojom obore. Na strane druhej stojí renomovaný profesor s tvárou a telom Dia, ktorý sa ocitá v úlohe jej súkromného Boha bohov. To, čo medzi nimi iskrí, nie je len napätie svojhlavej študentky a rovnako tvrdohlavého architekta...  Čo sa stane, keď sa spoja ich nezlučiteľné svety? Dokážu odolať vzájomnej príťažlivosti alebo porušia nepísané tabu?

Na prvý pohľad jednoduchý príbeh rozpúta hotový ohňostroj nečakaných zápletiek, ktoré vám nedovolia pustiť knihu z rúk.

Áno, pán profesor! je debut slovenskej spisovateľky Diany Dušekovej. Nenápadná obálka si ma získala svojou jednoduchosťou, no ešte viac ma zaujala anotácia. Keďže sama študujem na vysokej škole, je to téma, ktorá je mi veľmi blízka a vedela som sa s ňou stotožniť. Okrem toho je to podľa mňa téma, ktorá sa dá naplno využiť a dá sa z nej veľa vyťažiť. Bola som preto zvedavá, ako sa s ňou pohrala autorka.

"Prehodil si ruku na operadlo. Prekliato blízko. Hodila som do seba zvyšok alkoholu z pohára."

Mnoho dievčat v mladom veku sníva o svojich učiteľoch. Do triedy príde nejaký fešák, o ktorom si hneď začnú všetci šuškať a platonická láska je na svete. Avšak Mia nemám desať, neprežíva len platonickú lásku, ale skutočne sa zamilovala do svojho učiteľa. Pravdaže, sama si uvedomuje, že také niečo nie je správne, no svojim citom nevie len tak odolať a tak sa ocitá v kolotoči rôznych, niekedy pozitívnych inokedy negatívnych, situácií, premýšľajúc, či to, čo robí, má zmysel a či láska dokáže prekonať aj tie najväčšie prekážky.

Niektorí z vás si možno povedia, že ide o ošúchanú tému, z ktorej sa nedá nič vyťažiť. To je však omyl a táto kniha je toho jasným príkladom. Oceňujem, že sa autorka nenechala príliš inšpirovať zahraničnou literatúrou, či filmami alebo seriálmi a rozhodla sa túto tému poňať po svojom. Príbeh bol vymyslený pomerne jednoducho, no za to bol popretkávaný mnohými vedľajšími líniami a tým pádom dostal aj zaslúženú epickú šírku. Diana si nepotrpela na dlhý úvod, ktorý by bol roztiahnutý na množstvo strán, ale rovno hodila čitateľa do svojho príbehu, aby sa sám zorientoval. Sama si na dlhé a natiahnuté začiatky nepotrpím a mám radšej, keď sama môžem hľadať medzi riadkami a pochopiť príbeh. Skvelým posúvačom zápletky bolo aj duálne rozprávanie príbehu. V takýchto prípadoch ma to potešilo, keďže na jednej strane máme staršieho učiteľa, ktorý si chce udržať miesto a na druhej študentku, ktorá sa snaží vybudovať si kariéru, no zároveň sa nevzdáva romantickej predstavy o princovi na bielom koni a pravej láske. Každý z nich sa na vzniknutú situáciu pozeral inak a mňa bavilo sledovať, ako sa s ňou obaja popasujú.

"Všetko som robil dvojnásobne pomalšie, len aby som ju ešte viac vynervoval."

Príbeh sa mi čítal naozaj dobre, vžila som sa do neho a dokonca som mala občas pocit, ako keby sa odohrával priamo vedľa mňa. Postavy boli milé, sympatické, sršali humorom, musím však vytknúť fakt, že niektoré až príliš vyumelkované, ako napr. Daniel. Verím, že autorka z neho chcela spraviť boha, z ktorého sú všetky študentky paf, no v tomto prípade to s jeho krásou, šarmom a pozitívnymi vlastnosťami trošku prehnala a ja som mala pocit, že jeho postava miestami strácala na reálnosti. Čo ma trošku sklamalo boli aj gramatické a pravopisné chyby. Čiarky by som vedela ešte prekonať (ja sama ich považujem za najťažšiu časť slovenčiny), ale správne používanie predložiek s a z by mal podľa mňa ovládať aj bežný človek. Čítanie z knihy som si však užila a ani tieto nedostatky mi ho nepokazili. Na Slovenku je podľa mňa strašne málo kníh, ktoré sa odohrávajú na vysokej škole a som rada, že sa Diana rozhodla práve pre túto časť života, keďže tým naozaj ulahodila mojej duši.

Pre pár nedostatkov spomínaných vyššie som sa nakoniec rozhodla pre štyri lajky. Pevne verím, že pri ďalšom dieli budem môcť autorke udeliť plný počet lajkov. Na internete som už našla informáciu, že by sme sa mali dočkať aj pokračovania a pevne verím, že to bude pravda.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem samotnej autorke.