Bola som tu - Gayle Formanová

Veľké priateľstvo a malé tajomstvá...

Cody Reynoldsová sa nevie zmieriť so stratou najlepšej priateľky Meg, ktorá nečakane spáchala samovraždu. Nevie pochopiť, prečo taká úžasná, energická a priateľská osoba túžila zomrieť a neustále ju prenasleduje pocit viny. Všetko sa zmení, keď sa Cody na žiadosť Meginých rodičov vyberie do Tacomy po priateľkine veci a odhalí celkom novú stránku jej osobnosti. Ponára sa čoraz hlbšie do spleti Meginých tajomstiev a neváha podstúpiť akékoľvek nebezpečenstvo, len aby konečne spoznala pravdu. Podarí sa však prísť tejto záhade na koreň a nájde skutočne to, čo hľadala?

Gayle Formanová je opäť jednou z autoriek, ktorá na Slovensku (ale aj v Čechách) má svoju čitateľskú základňu. Ja sama som si zamilovala jej kniha Iba jeden deň a Iba jeden rok. Tak isto ma za srdce chytila kniha Ak zostanem, no už menej som bola nadšená z jej pokračovania. Tento titul považujem za jednu z najhorších kníh a naozaj som po nej zostala sklamaná. Aj napriek tomu som sa ale rozhodla dať šancu jej ďalšiemu titulu. Asi nikoho neprekvapí, že autorka siahla po depresívne téme, no poňala ju po svojom. Anotácia ma zaujala už po prvom prečítaní, ale nechcela som si sľubovať veľa, keďže sa nejedná presne o to pravé orechové pre mňa. Musím priznať, že po dočítaní na mňa doľahli rôzne pocity a ešte teraz si nie som úplne istá, aké čo vo mne Gayle vlastne vyvolala.

"Meg ma často pozývala na návštevu, no zakaždým som odmietla: tvrdila som, že mám veľa práce a nemôžem si dovoliť cestovať. Neklamala som, no nepovedala som jej pravý dôvod."

Čo by ste robili, keby ste sa zrazu jedného dňa dozvedeli, že vaša najlepšia priateľka je mŕtva? Tá najviac energická, veselá, živá osoba, ktorá sama spáchala samovraždu? Cody to nevie pochopiť, nikdy sa jej priateľka nesťažovala, nehovorila o žiadnych problémoch.  Cody vŕta hlavou milión otázok, na ktoré chce poznať odpoveď a tak sa sama vydáva na cestu, na ktorej spoznáva aká je vlastne pravda. A my môžme túto jej cestu prežívať s ňou. Téma je naozaj zaujímavá. Na prvý dojem môže pôsobiť morbídne a poviete si, že takéto niečo by ste čítať nechceli, ale nenechajte sa odradiť hneď na začiatku. Autorka sa rozhodla poukázať práve na fakt, že aj keď si niekedy myslíme, že niekoho poznáme, môže to byť úplne inak. A tak to bolo aj s Megan. Len málo ľudí vedelo, čo ju trápi. Páčilo sa mi, ako autorka postupne predostiera na scénu jednotlivé fakty, tajomstvá, všetko sa postupne komplikuje a zamotáva a z jednoduchého príbehu sa razom stáva bláznivá jazda. Najviac som sa bála práve toho, že sa budem nudiť. Pri podobných témach je niekedy veľmi ťažké udržať si čitateľovu pozornosť, vymyslieť na toľko zaujímavé udalosti a scény, no Gayle sa to podarilo. Ani na chvíľku som sa nenudila a len málokedy som vedela niečo predpovedať a predvídať.

"To som však nemala robiť. V jeho zvraštenej tvári sa zračí zmes hnevu a viny, ktorú dôverne poznám. Každý deň ju totiž vidím v zrkadle."

Čo bolo pre mňa asi najzaujímavejšie bola kombinácia vážnych scén s vtipnejšími. Možno by ste predpokladali, že sa bude jednať len o depresívne pasáže a smútok na vás bude sršať z každej strany. Sprvu to napadlo aj mňa, ale už pár stranách ma autorka presvedčila, že ona si to napíše po svojom a hodí nejakú vtipnú poznámku tam, kde ona bude chcieť. Aj toto hodnotím ako pozitívny fakt, keďže kniha bola oveľa zaujímavejšia a pútavejšia. Občas sa mi ale zdalo, že autorka až príliš tlačila na pílu. Keď som sa dostala na poslednú stránku, zostala som poriadne zmätená z príbehu, ktorý som dostala. Kým som si pospájala jednotivé skutočnosti dokopy a vyvodila si záver, chvíľku mi to trvalo a určite by som to spravila iným spôsobom ako autorka. Samotný zvrat ma prekvapil a aj keď s ním možno nebudete súhlasiť (ani ja som si nebola istá, či zrovna TOTO som chcela), predsa len mal isté čaro. 

Na prvý pohľad sa jedná o útlu knižku, ktorej anotácia ani zďaleka nevystihuje príbeh, ktorý dostanete. Ako som už spomínala, ja sama som stále trochu otrasená a zmätená a pár dní mi asi potrvá, kým mi tento príbeh prestane behať po rozume. Autorka využila svoju schopnosť dokonale sa vcítiť do postáv a vykresliť ich ako realistické postavy, siahla po neokukanej téme, ktorú poňala po svojom, príbeh mala vymyslený od začiatku až po koniec. Aj napriek tomu predsa len som si po dočítaní nepovedala, že by to bolo až také skvelé, že by ma to zdvihlo zo stoličky a mala som chuť hneď si dať re-reading. Nie je to však chyba autorky, ale skôr môj subjektívny postoj.

Nakoniec som sa rozhodla, že dám štyri lajky, práve pre dôvody spomínané vyššie. Aj napriek tomu vám ale tento titul odporúčam, aby ste si samy vytvorili názor :).