Iba jeden rok - Gayle Formanová

Kým sa dozviete, ako sa príbeh skončí, spomeňte si, ako začal

Keď sa Willem preberie z bezvedomia, netuší, kde je – v Prahe, v Dubrovníku alebo doma v Amsterdame? Francúzsky lekár mu ošetril ranu na hlave, ale Willem utŕžil aj inú, ktorú navonok nevidieť, napriek tomu bolí. Mladý Holanďan je zase sám a naliehavo potrebuje nájsť dievča, peknú Američanku, ktorú pomenoval Lulu, lebo jej pravé meno nepozná. Strávili spolu čarovný deň v Paríži a niečo na tom dni – alebo dievčati – núti Willema položiť si otázku, či im nie je súdené zostať navždy spolu.

Opäť sa vydáva na cesty, blúdi od Mexika až po Indiu a dúfa, že to dievča ako zázrakom znovu stretne. Ale keď mesiace plynú a Lulu mu stále uniká, Willem začína pochybovať, či ruka osudu je naozaj taká silná, ako si myslel... A čo na to geniálny dramatik Shakespeare, ktorý mladú dvojicu najprv spojil, potom rozdelil a napokon v rozhodujúcej chvíli opäť zasiahol do ich života? 

Gayle Formanová - skvelá, úžasná, jedna z najlepších spisovateliek súčasnosti. Len málokto dokáže tak svojich čitateľov zaujať a osloviť ako práve Gayle. Jej nevšedný štýl písania a do detailov vymyslený príbeh sa nedajú skopírovať či napísať inak. Aby ste dokázali napísať takú skvelú knihu, musíte byť proste Gayle. Nemálo čitateľov zaraďuje knihy medzi topky rokov 2013 a 2014. No a prečo je tomu tak?

"Bol to však veľký oceán. A ešte väčší svet. A možno sme sa k sebe dostali už tak blízko, ako sme mali."

Najväčším šokom (možno nemilým prekvapením) pre čitateľa bude, že kniha nezačína tam, kde Iba jeden deň skončil. Willem sa preberie z bezvedomia, no nevie, kde sa nachádza, nevie ani čo poriadne urobí, no vie, že potrebuje nájsť svoju Lulu. Vydáva sa na cestu, kde spolu s ním poznávame mnoho zaujímavých postáv, rozličné miesta a netrpezlivo čakáme, či sa mu podarí nájsť Lulu. Na jeho ceste sa takisto dozvedáme, ako to vastne všetko bolo, prečo to dopadlo tak ako to dopadlo a hlavne, či nám autorka poskytne už lepší koniec :)

Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že kniha Iba jeden rok už nemá čo ponúknuť a že je iba prerozprávaním Iba jedného dňa, vôbec tomu tak nie je. Willem nám ponúka úplne nový príbeh, vysvetlí sa mnoho z prvého diela a vy si posmínate na niektoré scény, ktoré ste si mysleli, že sú úplne zbytočné. Gayle z nich totiž spravila poriadne šoky, až som sa niekedy sama nestíhala čudovať. Všetko postupne do seba zapadlo ako kúsky skladačky a ja som len rozmýšľala, ako tá Gayle dokáže napísať také skvelé dielka. Každý detail bol vymyslený famózne, dokonca my nevadili ani vnútorné monológy či dialógy. A to je už čo povedať.

"S hlavou hučiacou od marihuany mi čakanie ubiehalo ešte pomalšie. Zopár minút som strávil hraním s mincou, no stále mi padala."

Ak by som mala porovnať knihy Iba jeden deň a Iba jeden rok, nemohla by som súhlasiť s väčšinou čitateľov a zaradila by som sa len medzi tú malú skupinku, ktorej sa proste Iba jeden rok páčil viac. Veľkú zásluhu má na tom práve Willem. Vždy mám radšej knihy rozprávané z pohľadov hlavných hrdinov, keďže sa mi zdajú ľahšie na čítanie a neprídu mi také strašne premotivované a presladené. Aj keď Gayle dokázala napísať nepresladenú knihy, predsa len sa mi z pohľadu Willema čítala lepšie. Inak sa mi knihy kvalitou veľmi podobali, Gayle sa stále držala latky, ktorú postavila poriadne vysoko. Opäť raz knihy obsahovala kopu emócií, neskutočne vyčerpávajúcich, po ktorých som si potrebovala sadnúť s kopou zmrzliny pre telku a pozrieť si nejaký trápny, strašne romantický film plný sladkých blbostí. Formanová a Green si môžu podať ruky, obaja vás dokážu vyšťaviť a držať pri ich knihe aj dlhé hodiny a nedovolia vám ani odísť na WC (hovorím z vlastnej skúsenosti). Najhoršie na tom je, že akokoľvek už môžte byť vyšťavený, unavený, pripravený na spánok, Gayle to zariadi tak, že jej knihy si prosťe dočíate, aj keby to malo byť posledné čo urobíte. Jej nezvyčajný, perfektný a chytľavý štýl písania (ktorý sa nedá s ničím porovnať) dokáže aj zo zdanlivo jednoduchého príbehu vykresať dokonalé dielko.

"Musel som urobiť jedno, aby som mohol spraviť to druhé."

Aj keď mnohí čitatelia budú nadávať na koniec (mne tiež trošku pohasol úsmev), knihe nakoniec nebudú môcť nič iné vytknúť. Gayle to opäť raz zvládla na jednotku a svojich čitateľov presvedčila, že písať proste vie. Pevne verím, že na písanie nezavrie a ja na pultoch kníhkupectiev zbadám nejaké jej ďalšie dielko. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavteľstvu Ikar. Knihu nájdete TU.