Niektoré tajomstvá sú veľmi nebezpečné, keď sa vyslovia!
Megan nerozpráva.
Vlastne neprehovorila už niekoľko mesiacov.
Odháňa od seba ľudí, aj tých, na ktorých jej záleží. V hlave má uväznené niečo, čo nemôže, či skôr nesmie prezradiť.
Potom do školy nastúpi nová spolužiačka. Jasmine je veselá, krásna a nesmierne utáraná dievčina.
Megan si to nevie vysvetliť, ale život jej odrazu pripadá krajší a zaujímavejší. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať.
No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?
Meno Abbie Rushtonová som až do minulého mesiaca vôbec nepočula, ani som len nezaregistrovala, že by takáto autorka bola. O jej knihe Nevypovedané sa však začalo veľa hovoriť a ja som vôbec netušila, čo môžem očakávať, prekvapilo ma, že je o ňu taký záujem. Podľa anotácie sa mi nezdalo, že ide o niečo špeciálne, no aj tak som bola zvedavá, čo na nej všetci vidia, prečo je taká famózna. Nechcela som mať príliš veľké očakávania, aby som nakoniec neostala sklamaná. Ešte na úvod by som chcela poznamenať, že obálka je naozaj vydarená, strašne sa mi páči (na poličke sa vyníma skvelo) a skvelo pasuje ku knihe. Ale viete ako sa hovorí, nesúď knihu podľa obalu. A tak som nesúdila. No aj tak som zostala trošku sklamaná a moja hodnotenie nebude úplne pozitívne.
"Mobilom si nafotíme kopec smiešnych obrázkov. Na jednom má Jasmine neprirodzene rozšírené nozdry."
Musím sa priznať, že som ostala sklamaná a nerozumiem, čo je na knihe také perfektné. Zo začiatku som sa poriadne nudila. Kniha sa ťahala, nič sa nedialo a ja som márne dúfala, že sa to neskôr zmení. Nič také sa nestalo. Keď som sa dostala zhruba do polovice, už som mala naozaj chuť knihu vyhodiť niekam von oknom. Potom to ale prišlo! Konečne. Príbeh sa trošku rozbehol a tak som mohla knihu dočítať bez ujmy na zdraví. Anotácia vyzerá tajomne, čakala som nejakú riadnu zápletku, ale tak nejako mi bolo hneď zo začiatku jasné o čo sa jedná, dokonca som aj predpovedala ako by to mohlo skončiť. No proste ten dej nevyšiel. Nápad, ktorý Abbie kopol bol zaujímavý a rozhodne by sa s ním dalo pracovať. Autorka ho však vôbec nevyužila a celej knihe chýbala nejaká iskra, niečo čo by ju oživilo.
"Prudko sa nadýchnem, takmer sa rozkašlem. S obrovskou námahou potlačím hlas."
Jediné, čo sa mi páčilo a môžem zhodnotiť pozitívne je postavy. Autorka vykreslila Megan naozaj perfektne. Na jej mieste by som asi nedokázala celý čas nič povedať a uzavrieť sa do seba, ale bol to jej spôsob, akým sa rozhodla so všetkým zmieriť. Bolo zaujímavé ako práve príchod Jasmine všetko začal meniť, ako mala chuť zo seba všetko dostať, no zároveň vedela, že by sa mohlo všetko pokaziť. Aj keď som trošku predpovedala, čo nás bude čakať na konci, predsa len som ostala aj prekvapená ako nakoniec všetko dopadlo a posledné stránky rozhodne považujem za tie najlepšie. Pár krát sa autorka snažila zapôsobiť aj na city, no ja som nemala pocit, že by sa ma až tak dotkla, aj keď som naozaj občas chytala mierne depresívnu náladu. Celú knihu preto hodnotím priemerne. Ako som už spomínala nápad bol naozaj dobrý, aj naše postavy, najmä Meganin charakter bol mimoriadne dobre rozpracovaný, no autorka z neho nevyťažila všetko, čo mohla a ja som sa proste nudila. Nebyť také dobrého konca pravdepodobne by som knihe nedala ani 3 lajky. Pevne verím, že autorka ale ešte príde s nejakým dobrým dielkom, ktoré sa mi zapáči oveľa viac. Talent rozhodne má a bola by škoda, keby ho ďalej nerozvinula.
Vždy však platí, že 100 ľudí 100 chutí. Aj keď mňa kniha nezaujala, možno vám sa zapáči oveľa viac a užijete si ju. Napríklad Domčo z My world of books má úplne opačný názor :)
Kniha ma sklamala, čakala som viac
OdpovedaťOdstrániťPerfektná kniha :)
OdpovedaťOdstrániť