Dekáda temna, nový život.
6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala.
Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život
Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.
Úprimne, ani neviem, ako mám túto recenziu začať písať. Ešte stále som v šoku. Hneď na úvod by som chcela povedať, že Michelle strašne, ale strašne obdivujem. Bola proste zajatá 10 rokov u odporného muža, ktorý ju aj ďalšie ženy týral, prežili si peklo. O tomto príbehu som sa dozvedela prostredníctvom časopisov a televízie, keď sa začal viac medializovať, čo ja úplne schvaľujem. Je podľa mňa dôležité, aby sa ľudia dozvedeli aj o takýchto veciach. Síce sa mi kniha čítala strašne ťažko, poplakala som si a neviem presne vyjadriť, ako sa cítim, som rada, že sa s vami môžem podeliť o takýto silný príbeh.
Michelle mala 21, jeden z najkrajších vekov, no namiesto toho, aby si užívala život, uniesol ju jeden psychopat. Snažila sa len dostať k svojmu synovi, no nezažila vôbec jeho detstvo. Prišla za ním až o 10 rokov. Vo svojej knihe hovorí o všetkom čo sa dialo. Ako ju znásilňoval, psychicky ju týral, v kuse jej opakoval, že nikomu nechýba, donútil ju potratiť tým, že do nej kopal. Proste strašné veci, čo si neviem ani predstaviť. Toto dielo nemôžem hodnotiť, či je zlé alebo dobré, ani dať tejto knihe niečo iné než plné hodnotenie. Keby som ja na Michellinom mieste, pravdepodobne by som spáchala samovraždu a nedokázala by som s niečím takýmto žiť. Jediné čo ju držalo pri živote bola ďalšia uväznená a to, že mala syna. Práve pre neho celý ten čas bojovala. Naozaj som mala pocit, že nebudem mať ani silu knihu dočítať. Sú proste dve veci, ktoré len ťažko beriem - keď sú znásilňované malé deti (nedajbože ešte aj rodičmi) a keď sú takto väznené ženy. Toto sú proste témy, pri ktorých ma až rozbolí bruško, keď o tom počujem alebo čítam. Keď som sa púšťala do tejto knihy, tak som vedela, čo môžem očakávať a aj tak som nepočúvala svoj vnútorný hlas, ktorý mi povedal, že to nedopadne dobre a že to bude ozaj ťažké čítanie. Väčšinou, keď píšem recenziu, tak mám vždy dopredu všetko premyslené. Momentálne však neviem vôbec čo mám povedať, ešte stále som v akomsi šoku.
Túto knihu by si podľa mňa mal prečítať asi každý. Mnohokrát si podľa mňa neuvedomujeme aký je svet zlý a aj keď je pekné, že pomocou kníh utekáme mimo reality, možno niekedy nezaškodí si ju trošku pripomenúť. Nie je to typická kniha akú mám rada, nie je tam krásny princ a kopa romantiky, len tvrda realita v tej najhoršej podobe.
Toto nie je typická recenzia na akú ste u mňa zvyknutí, pretože toto nie je ani typická kniha, akú by som čítala. Som veľmi rada, že sa ju vydavateľstvo Ikar rozhodlo vydať a podporiť tak Michelle aj na Slovensku. Jej kniha bola preložená do mnohých jazykoch, aby sa o jej príbehu dozvedeli všade na svete a aby si ženy dali vždy pozor.
Môžem dať knihe niečo iné než plné hodnotenie a autorke niečo iné ako svoj obdiv? Naozaj to bol silný príbeh, ktorý ma pripravil o slová. Čo sa teda nestáva často.
Veľmi silná kniha !
OdpovedaťOdstrániťTo áno :)
OdstrániťTak toto bolo... no fúha!
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím!
Odstrániť