Beth O´Learyová - Spolubývajúca

Môžme sa zamilovať do niekoho, koho sme nikdy nevideli?

Tiffy a Leon sa delia o byt, dokonca aj o posteľ.
Tiffy Moorová si po nepríjemnom rozchode s priateľom hľadá nové bývanie. Čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Lenže ponúkané londýnske byty sú príliš drahé a so svojím nízkym príjmom pomocnej editorky si ich nemôže dovoliť.
Je taká zúfalá, že odpovie na inzerát, v ktorom sa hľadá spolubývajúci. Leon pracuje na nočné zmeny v hospici a byt vtedy nepotrebuje. Tiffy by ho teda mohla využívať v noci aj cez víkendy. Leon bude doma len v čase, keď sa ona bude zdržiavať v práci. V skutočnosti sa teda nikdy nemusia stretnúť.
Tiffy a Leon si začnú nechávať odkazy – najprv o tom, kedy sa odvážajú odpadky, postupne sú však odkazy srdečnejšie, jeden druhému nechávajú jedlo či koláče, debatujú o všeličom možnom. Hoci sú rozdielni, čoskoro sa spriatelia. A možno medzi nimi vznikne aj niečo viac. Ibaže zaľúbiť sa do svojho spolubývajúceho asi nie je dobrý nápad, najmä ak ste sa s ním nikdy nestretli!

O Beth som nikdy pred tým nepočula a do jej knihy som sa púšťala s čistým štítom. Nezisťovala som si žiadne informácie, nečítala žiadne recenzie, proste som sa nechala úplne prekvapiť. Podľa anotácie ma hneď napadlo, že by to mohol byť príbeh ako z pera od Meg Cabotovej, ktorá patrí k jedným z mojich najobľúbenejších autoriek. Okrem toho mám v tieto jesenné dni chuť skôr na nejakú ľahkú oddychovku, ktorá ma zahreje pri srdci. A presne ňou Spolubývajúca je. Nápad a hlavná myšlienka sú pomerne jednoduché - Tiffy nemá dostatok peňazí na poriadny nájom, a preto súhlasí, že bude žiť v jednom byte, konkrétne aj v jednej posteli s chlapom, o ktorom nevie poriadne nič. Zo začiatku si z toho nerobí ťažkú hlavu, veď sa predsa ani nestretnú, no po určitom čase po tomto stretnutí začne zúfalo túžiť.

"Nemôžem si pomôcť, musím sa smiať. Aké typické."

Jednotlivé kapitoly sú striedavo rozprávané z pohľadu Tiffy aj Leona. Už na prvý pohľad viete jednotlivé pohľady oddeliť, keďže autorka pri nich použila rozličné spôsoby písania. Zo začiatku to na mňa pôsobilo trošku mätúco, keďže sa mi ťažšie rozlišovalo, čo postavy naozaj hovoria a čo si iba myslia. Po určitom čase som si však na to zvykla a už mi to vôbec neprekážalo. Jej štýl písania je pomerne komplikovaný, rada sa hrá so slovami, využíva rôzne prvky na oživenie klasického textu, opisnejšie pasáže, ktoré nemusia každému čitateľovi vyhovovať. Mne samej trošku trvalo, kým som si na to zvykla, ale postupne sa mi už stránky otáčali v prstoch samé. Romantická zápletka je vytvorená veľmi nenútene. Som veľmi rada, že sme sa konečne odklonili od tej zaužívanej schémy, kde sa hlavní hrdinovia začnú po sebe hádzať na tridsiatej strane a čitateľovi neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť a sledovať, ako sa príbeh vyvíja ďalej. V tomto prípade však nie! Beth si na všetko ponechala priestor, postupne rozvíjala dej a celkovo tak na mňa príbeh pôsobil oveľa realistickejšie a vedela som sa s ním lepšie zžiť. Niektorým možno príde zápletka trošku pritiahnutá za vlasy, kto by sa predsa takto nasťahoval niekomu cudziemu do bytu a spal s ním v jednej posteli, no podľa mňa to zas až tak nereálne nepôsobí, najmä keď zoberieme do úvahy fakt, že človek nemá veľa peňazí a ešte mu aj na krk dýcha jeho hrozný ex - priateľ. Milo ma prekvapilo, že sa v príbehu odohralo aj viacero zvratov, ktoré ho príjemne obohatili a ktoré som vôbec nečakala. Beth nezabudla ani na otázku nevydarených a zlých vzťahov a rozhodla sa nám ukázať, čo to môže s človekom spraviť, ak v nejakom dlhšie zotrvá. Myslím si, že sa v tomto príbehu nájde viacero ľudí, ktorí sa budú s našimi hlavnými hrdinami vedieť stotožniť. 

"A nemôžem si tú ženu v červenej čipkovanej bielizni spájať s tou, ktorej píšem odkazy a upratujem po nej. Len som nikdy..."

Tiffy aj Leon boli perfektné hlavné postavy. Zatiaľ čo Tiffy rada rozprávala, smiala sa, venovala sa ručným prácam a mala trošku zvláštnu povahu, Leon vyhľadával samotu, bol skôr introvert a nepotrpel si na dlhé rozhovory. Za to mal však romantickú dušu a rád pomáhal druhým, nielen svojej rodine. Spolu vytvorili celok, ktorému máte chuť fandiť od začiatku až po koniec. Okrem hlavnej zápletky, kde sledujeme vývoj ich vzťahu, dostali priestor aj vedľajšie postavy. Leonov brat rieši problémy s políciou, pretože bol neprávom obvinený a Tiffyn ex by si zase zaslúžil zájsť do poradne pre psychicky narušených ľudí, pretože jeho činy boli niekedy príliš. Vedľajšie linky skvelo obohatili hlavný dej, ktorý tak nebol len romantický, zábavný, oddychový, ale zároveň aj zaujímavý, miestami dokonca trošku napínavý. Čakala som, že dostanem do rúk iba jednoduchú romantickú knižku, no nakoniec som dostala oveľa viac. Môj odhad s podobnosťou s Meg Cabotovou bol veľmi správny. Pokiaľ ste čítali jej knihy Keď preskočí iskra a Môj sused je božský, určite sa vám bude páčiť aj tento titul.

Aj napriek tomu, že mi zo začiatku chvíľku trvalo, kým som sa začítala, neskôr sa príbeh tak skvelo rozbehol, že som sa od neho nevedela odtrhnúť, a preto si myslím, že si zaslúži plný počet lajkov. Spolubývajúca mi príjemne spestrila večere a pokiaľ aj vy máte chuť na nejakú oddychovku a dávku romantiky, rozhodnete siahnite po tomto titule.