Kerstin Gierová - Tretia strieborná kniha snov

Magické. Tajomné. Nebezpečné.

Chodba so svojimi rôznofarebnými dverami a slabým svetlom by mohla pôsobiť veselo a pokojne, no nebolo to tak. V tom tichu akoby čosi číhalo. Nedalo sa však zistiť, odkiaľ to svetlo prichádza. Napriek tomu som mala toto miesto rada a aj predstavu, že za každými dverami sníva jedna duša a všetci ľudia na svete sú navzájom prepojení v tomto labyrinte. Bolo to magické miesto, tajomné a nebezpečné...

 

Tretia strieborná kniha snov je záverečný diel jednej výnimočnej série od skvelej autorky Kerstin Gier. Pre mňa bola skvelou autorkou už keď svetlo sveta uzrela jej séria Rudá jako rubín, ktorá patrí k mojim najobľúbenejším sérám, no aj napriek tomu môžem povedať, že sa touto sériou opäť rozhodla ukázať, že je skvelá autorka a písať naozaj vie. Na záverečný diel som sa, ako inak, tešila, keďže som bola mimoriadne zvedavá, ako sa nakoniec celý príbeh uzavrie a či autorka nepokazí svoju vysoko nastavenú latku z predchádzajúcich dvoch dielov. Najväčší problém u mňa nastal hneď na začiatku, keď som zistila, že si strašne veľa vecí nepamätám, a tak som najskôr tento titul na chvíľku odložila a dala si najskôr re-reading prvého a druhého dielu. S nadšením som sa išla vrhnúť na tretí diel, keď som urobila chybu a rozhodla sa pozrieť na internet po nejakých recenziách. Postupne na mňa vyskakovali negatívne recenzie a sklamania, a tak moje prvotné nadšenie trošku upadlo a začala som sa báť. A ako to nakoniec dopadlo?

"Namiesto toho, aby mi vynadal, Grayson iba unavene pritakal, keď som mu oznámila, že sa musíme hodný kus vrátiť."

Často sa divím, keď čítam, že zo zápletiek Kersti ľudia nespadnú na zadok, že to nie je nič extra. No, nie som si istá, či taký zvrat a celý priebeh cestovania v čas, ktorý vymyslela v sérii Drahokamy je len tak nejaký nudný nápad. A tak isto si to nemyslím ani v tomto prípade. Autorka sa so snami a celou tematikou skvelo pohrala a podľa mňa má obrovskú fantáziu, ktorú vie dostať na papier. Mimoriadne oceňujem, že siahla po takomto odlišnom nápade, ktorým rozhodne vyčnieva z davu. Už keď som si prvý krát prečítala anotáciu som vedela, že túto sériu proste musím mať. Aj keď u mňa dvojka nezískala plný počet lajkov, keďže jej oproti jednotke niečo chýbalo, keď som si dala re-reading, ako by si ma opäť získala. Tak isto aj hlavné postavy. Liv mi v tomto dieli sedela asi najviac, už som si k nej utvorila pevný vzťah a to aj napriek tomu, že sa niekedy správala nie príliš podľa mojich predstáv. Okrem toho je pre mňa veľkým plusom, že nie je jediným centrom pozornosti a že sa nekrúti celý dej iba okolo nej. Či už Henry alebo Arthur, obidvaja sú dôležité postavy, ktoré na seba strhávajú pozornosť a niekedy môžete len tipovať, kto je vlastne tou dominantnou a opornou postavou celého príbehu. Ďalším plusovým bodom pre mnohých bude určite fakt, že nie romantika, ale priateľstvo zohráva dôležitú úlohu a v podstate celý konflikt sa odvíja najmä od neho (aj keď pre romantičku ako ja je love story určite dôležitejšia). Už len týmito dvomi faktami sa autorka odlišuje od 90% súčasných autorov. Tak isto som mala pocit, že sa toho strašne veľa deje. Nielen, že sme museli riešiť Arthura, ktorý sa pokúsil zabiť sestru Liv, ale do toho aj tajomná blogerka Secrecy ma držala v napätí a ja som si neuveriteľne priala už konečne zistiť čo je zač, okrem toho sa pridali aj problémy so svadbou mamy Liv a Ernesta, ktorého matka sa rozhodla, že bude najlepšie, keď svadbu zorganizuje podľa vlastných predstáv a nebude riešiť, aký má na to názor budúca nevesta. Toto všetko sa deje na 400 stranách a vy len nestíhate otvárať oči, ako to všetko do seba skvelo zapadá a neustále vás drží v napätí. 

"Emily vypla hudbu. Ona jediná sa pohla, my ostatní sme ešte stále neboli schopní pohybu, len sme civeli na Perspehonu. A ona civela na nás."

Opäť skvelý dej, množstvo zaujímavých scén a hlavne ľahkosť a vtipnosť. Pravdepodobne skoro každá recenzia na knihu od Kerstin, ktorú si otvoríte, bude obsahovať tieto dve slová. Ja som sa cítila ako blázon, že sa smejem pri čítaní knihy, predstavte si ako na mňa pozerala mama doma a nie to ešte ľudia vo vlaku (ťažko to bude vysvetľovať niekomu, kto vôbec nečíta). Aj keď možno Kerstin niekedy poľaví a obvykle by sa objavilo hluché miesto, ona to dokáže zahrať so svojím humorom, takže si nejaké chybičky krásy ani nevšimnete. Nemôžem povedať, že by ma tento diel nejako úplne dostal, keďže už predchádzajúce boli skvelé, ale rozhodne autorka nepoľavila a neodflákla ho. Všetko podstatné sa uzavrelo, no aj tak ešte niektoré dvierka ostali otvorené, ak by sa náhodou autorka rozhodla, že je ešte čas na nejaký príbeh z tohto sveta. Jediné, čo by som možno poznamenala ešte na koniec je, že až teraz som si všimla, že je séria určená skôr mladším čitateľom. Pri predchádzajúcich dieloch ma to už tiež napadlo, ale tak viac som si to uvedomila až teraz. Pravdaže, Kerstin píše tak skvelo, že sa pokojne zapáči aj starším čitateľom (ako mne), ale určite je jej vekovú kategória cielená trošku nižšie od môjho veku. 

Pre mňa to bol skvelo napísaný záverečný diel jednej vynikajúcej série, ktorú vám môžem všetkými desiatimi odporučiť, ak hľadáte niečo iné, čoho nie sú preplnené police kníhkupectiev. Nemôžem dať nič iné než päť lajkov a pevne veriť, že sa ešte nejakej skvelej knihy od autorky dočkáme. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Preskoly. Knihu si môžete zakúpiť TU.